Red Eyes(Dokončené)

Sen

Tobias

,, Takže načo máš chuť?"spýtal som sa Lilly zatiaľ čo sme pomaly kráčali po prázdnych uliciach Forksu.

,,Hmmm..."tvárila sa, že rozmýšľa. Otočila sa tvárou ku mne, pozrela sa mi do očí a nebezpečne sa ku mne priblížila.
,,Na teba."zašepkala a oblizla si peru.

Prekvapene som sa na ňu pozrel a ona na mňa uprela nevinný pohľad. 

,,Ty na mňa snáď nie?"spýtala sa tým svojím zvonivým  hláskom.  Šok ma stále neopúšťal.  Takútu som ju ešte v živote nezažil.  Nieže by sa mi to nepáčilo,  veď koľko krát som už o nej takto premýšľal.  Len... Mi to k nej nepasuje.

,,Hlúpejšiu otázku si mi asi v živote nepoložila."uškrnul som sa. Lilly sa postavila na špičky a nahla sa mi k uchu. 

,,Čo keby sme išli k tebe?"spýtala sa a provokačne mi dýchla na krk. 

,,Nastúp si do auta."zavrčal som a Lilly si s úsmevom sadla do môjho auta.  Nastúpil som aj ja a hneď som naštartoval.  Bolo mi jedno,  že som cez mesto išiel takmer stovkou.  Stačil jeden pohľad na Lilly,  ktorá si ma neustále zamyslene premeriavala a nezáležalo na tom, že ak nás chytia,  budem musieť zaplatiť mastnú pokutu. 

Onedlho som zaparkoval pred naším domom.  Spolu s Lilly sme vošli dnu a mierili sme si to rovno po schodoch do mojej izby. 
Cestou ku schodom sme začuli mojich rodičov ako sa rozprávajú kdesi v kuchyni. 

,,Tvoji rodičia sú doma?"spýtala sa Lilly so zdvihnutým obočím. 

,, Zdá sa, že áno,  ale im je jedno čo robím a s kým to robím."ubezpečil som ju. 

,, Tým som si istá."prikývla s úsmevom. 

,, Choď napred."ozvala sa znova po chvíli. ,, Musím si ísť ešte niečo vybaviť pred tým než začneme."

Prikývol som a Lilly sa vzdialila.  Vybehol som po schodoch a vošiel som do svojej izby.  Sadol som si na posteľ a prehrabol som si vlasy. To robím len keď som nervózny. 
Ani neviem prečo som bol nervózny práve v tejto chvíli.  Mal som predsa už toľko dievčat... Ako keby som s nimi Lilly mohol porovnávať.  Ony boli obyčajné, ničím výnimočné, zato Lilly je dokonalá vo všetkom do čoho sa pustí. 

Čo keď bude dokonalá aj v tomto? Tým lepšie pre mňa.

Z dola sa zrazu ozval rachot a následne niekoľko vydesených výkrikov. 
V okamihu som sa postavil a podišiel som k dverám.  Keď som vyšiel na chodbu začul som ako sa na zemi roztrieštilo nejaké sklo a potom ženský výkrik. 

Srdce mi začalo biť  rýchlejšie a dýchal som plytko,  zaplavil ma strach. Čokoľvek sa tam dole dialo nebolo to dobré. 

Opatrne som zišiel po schodoch a vošiel som do obývačky,  odkiaľ sa ozýval všetok ten hluk.

Celá izba bola zdevastovaná.  Jedno okno bolo rozbité a črepy sa povaľovali všade po zemi.  Televízor bol rozbitý a vankúše rozpárané.  No čo ma vydesilo najviac bol biely koberec zmáčaný červenou krvou.  Ležali na ňom dve ľudské telá.  Muž a žena.  Mamu som spoznal podľa jej dlhých hnedých vlasov,  ktoré okolo jej bledej tváre vytvárili prstenec.  A otcove orieškové oči by mi neunikli ani keby som bol slepý. 

Zarazene som ustúpil o krok dozadu,  nedokázal som spustiť oči z mojich rodičov,  ktorí boli zjavne...

Zrazu som zachytil pohyb na druhej strane miestnosti.  Lilly sa pohybovala potichu,  ako šelma,  ktorá sa chystá zabíjať.  Pozrela sa mi do očí.  Tie jej boli žiarivo červené a nebolo v nich nič,  len krutosť. 
Ústa mala zakrvavené,  ruky tiež.  Dokonca aj po krku jej stekala hustá lepkavá krv. 

V zlomku sekundy stála pri mne. Zhlboka sa nadýchla a usmiala sa na mňa.

,, Voniaš tak krásne. Vždy som ťa chcela ochutnať. "povedala potichu,  ale ja som v živote nič nepočul jasnejšie. 

Náhle som ucítil jej chladné pery na mojom krku.  Jej zuby sa dotkli mojej kože a nakoniec sa do nej zahryzli ako do masla.

S výkrikom som sa prebudil.  Moja ruka okamžite vystrelila k môjmu krku.  Nemal som tam žiadne jazvy ani rany. Poobzeral som sa okolo seba.  Bol som vo svojej izbe, Lilly tu nebola. 

Skopol som zo seba paplón a postavil som sa.  Pozrel som sa von oknom a usúdil som,  že  môže byť tak osem hodín ráno.
Otvoril som dvere a vyšiel som na chodbu.  Zbehol som po schodoch a namieril som si to rovno do obývačky.  Vyzeralo to tam normálne, upratané ako vždy.  Žiadne rozbité okná ani krvavé koberce. 

Premiestnil som sa do kuchyne kde som našiel mojich rodičov ako spokojne raňajkujú a rozprávajú sa. 

Na tvári sa mi rozhostil úsmev a spadol mi kameň zo srdca. 

Bol to len sen. 

Len sku*vená nočná mora...

___________________

Do školy som výnimočne prišiel načas.  Dokonca som bol v triede medzi prvými začo som si vyslúžil pár prekvapených pohľadov.  Sadol som si na svoje zvyčajné miesto a snažil som sa nemyslieť na ten prekliaty sen. 

,, Ahoj!  Dnes si tu nejako skoro. "Pri zvuku Lillinho zvonivého hlasu som sa strhol no nemohol som sa na ňu pozrieť.  Nedokázal by som to bez toho aby som nepomyslel na ten sen.  A na ten sen nechcem myslieť...

,,Hmm."prikývol som.  Zaregistroval som,  že si Lilly sadla vedľa mňa. 

,,Tobias čo ti je? "spýtala sa zrazu vážne. 

,,Nič."odvrkol som.

Asi prvý krát odkedy ju poznám sa mi s ňou naozaj nechcelo baviť. 

,, Neklam. "zahriakla ma.  Nato som nič nepovedal a tak o chvíľu pokračovala.  ,,Vyzeráš,  že si toho dnes veľa nenaspal. "skonštatovala.
Znova som nič neodpovedal, len som sledoval ako ostatní žiaci pomaly
vchádzajú  do triedy. 

,, Mal si zlý sen,  alebo čo? "vyzvedala stále.  Konečne som sa na ňu pozrel,  pretože ma tými otázkami už začínala iritovať. 

,, Na tom nezáleží."povedal som prekvapivo kľudným hlasom.  Keby len vedela kto v tom zlom sne figuroval.  Viem, že nemám právo byť na ňu nahnevaný, ale napriek všetkému som tak trochu bol. 

,, Mne na tom zaleží.  Tak mi to prosím povedz."povedala so starostlivým výrazom.  Nakoniec ma pohľad do jej zlatých očí odmäkčil. 

,, Fajn."povzdychol som si. ,, Ale sľúb mi,  že sa nenahneváš."

Lilly sa na mňa nechápavo pozrela ale prikývla. 

A tak som jej to všetko povedal.  Rozprával som aj cez hodinu a s menšími obavami som sledoval Lillinu tvár.  Keď som hovoril o tom prečo sme vlastne išli ku mne domov,  červenala sa čo mi pripadalo neuveriteľne zlaté. 

Dohovoril som a pozrel som sa na ňu.  Jej výraz bol ako z kameňa. Nemal som ani poňatia,  čo sa jej môže preháňať v hlave. 

Pravdepodobne si myslí,  že som úplný blázon...

,, Bol to len sen.  Sny nie sú skutočné."nervózne sa na mňa usmiala.  

,, Áno ja viem. Len ma to... Vystrašilo."povedal som a oplatil som jej úsmev.  Nastalo nepríjemné ticho. 

,, Ospravedlň ma prosím.  Musím si odbehnúť."povedala zrazu Lilly.  Prikývol som a ona sa postavila  a rýchlo odišla. 

Ako náhle zmizla z dohľadu zaboril som tvár do dlaní. 

Načo som jej to doriti hovoril?  Na stopercent som ju tým nejako urazil. Ona predsa nieje žiadna krvilačná beštia, ktorá by zabíjala nevinných ľudí.

Ahojte je tu nová časť. Začala škola, takže časť je trocha neskoršie.

Vote

Comment