Red Eyes(Dokončené)

Tobias Bennett

Druhý deň v škole sa zo začiatku zdal byť celkom v pohode. Teda kým nenastala štvrtá hodina. Zhodou okolností to bol Dejepis. Ja tak nenávidím tento predmet...

Na začiatku hodiny som si sadla do úplne poslednej lavici aby som nebola stredobodom pozornosti ako vždy.
Sledovala som ako sa ostatní žiaci pomaly trúsia do triedy a usádzajú sa do lavíc. Stále som zadržiavala dych, toľko vôní tej lákavej krvy by som nezvládla.

Zaregistrovala som, že do triedy vošla profesorka. Veľmi sa mi nepozdáva. Je taká nesympatická a má príšerný hlas.

S úľavou som si prehrabla vlasy a usmiala som sa. Teraz mám už isté, že si ku mne nikto nesadne.

Vtom sa otvorili dvere triedy. Všetky hlavy sa otočili tým smerom a ja som sa tam tiež pozrela.

Prvé čo som si všimla boli jeho hnedé oči, ktoré doslova svietili. Hneď potom som si začala všímať aj zbytok jeho tela.

Tobias Bennett vošiel do triedy pričom  poriadne buchol dverami.
Prehrabol si vlasy a zaškeril sa na profesorku, ktorá ho prebodávala pohľadom.

,,Dobrý!"povedal veselo a poobzeral sa po triede. Ani neviem či ma prekvapilo, že sa pohľadom zastavil na mne.

,,Tak asi hádam, prepáčte, že meškám na hodinu,nie?!"ozvala sa profesorka nahnevane a obočie mala zdvihnuté až po oblaky.

,,Tak asi hádate zle, pani profesorka."zazubil sa na ňu Tobias. V duchu som nad ním žasla. Je tak drzý a je to tak super...

,,Tak zato by si sa mal ospravedlniť."povedala profesorka a bolo vidieť, že jej dochádza trpezlivosť.

,,Prep..."Tobias si nahlas a zjavne falošne odkašľal. ,,Prepá..."znova začal a potom sa tváril, že mu zabehlo. ,,Prep..."tentokrát​ predstieral totálny záchvat kašľu a celá trieda sa na tom smiala. Aj ja, bolo vtipné ako si z tej profesorky robí srandu.

Tá už si zrejme uvedomila, že Tobias sa jej neospravedlní ani keby ho z kože drala a preto ho prerušila.

,, Dosť! Stačí! Prestaň!"skríkla a Tobias sa na ňu z víťazoslávnym úsmevom obrátil.

,, Áno?"spýtal sa jej s iskričkami v tých nádherných očiach.

,, Dám ti ešte druhú šancu. Môžeš ísť za dvere a prísť do triedy znova. Slušne!"povedala profesorka navonok kľudne, ale ja som videla, že pod katedrou zatína päste.

,,Hm...Nie. Myslím, že už toho bolo na dnes dosť. A taktiež vám nechcem ničiť rešpekt, ktorý máte u žiakov...Teda vlastne, vy žiaden nemáte."odvetil Tobias a predstieral smútok. Celá trieda sa smiala na celé kolo a ja s nimi.

Vtom profesorka úpne vybuchla a začala naňho vrieskať tak, že to určite bolo počuť aj na druhej strane školy.

,,Tak ale to by stačilo! Taký zasran si tu zo mňa nebude robiť srandu. Ja som s tebou husy nepásla aby si sa mohol takto so mnou rozprávať. Teraz už máš zhoršenú známku zo správania istú! A padaj si sadnúť na svoju riť a nech na teba ani nevidím!!?"

Človek by čakal, že Tobias sa bude aspoň tváriť, že ho to mrzí, ale on sa namiesto toho rozosmial a začal jej tlieskať.

Mala som pocit, že profesorka by po ňom najradšej niečo hodila, ale zrejme sa už pomaly ukľudňovala.

Tobias sa nakoniec s tichým smiechom pobral sadnúť. Netrápilo ma kam, až kým stolička vedľa mňa nezavŕzgala.

Obzrela som sa a uvidela som tie nebeské oči. Nechtiac som sa nadýchla a tá vôňa ma doslova ochromila. Ľavou rukou som silno stisla okraj stoličky a snažila som sa ovládať.

Avšak v tvári som na sebe nedala nič znať a milo som sa usmiala na Tobiasa.

,, Ahoj. Ešte sme sa nemali šancu zoznámiť. Som Tobias Bennett."povedal sebavedomo.

Ja viem, pomyslela som si.

Musela som sa nadýchnuť aby som mohla rozprávať. Neviem povedať či to bolo horšie alebo lepšie. Asi aj aj.

,,Lilly Whiteová. Teší ma."usmiala som sa.

,,A pusu na líčko mi nedáš?"spýtal sa Tobias a pozrel sa na mňa nevinným pohľadom.

Jasné, dala by som ti, ale pravdepodobne by som ťa zabila...

Namiesto toho som si pobozkala dlaň a imaginárnu pusu som mu fúkla do tváre.

Potom som sa naňho usmiala ,,To ti bude musieť stačiť."povedala som.

,, Síce mi to nestačí, ale nenalieham."odvetil.

Potom sme chvíľu ostali ticho.

,,Napadlo mi, že by sme dnes mohli niekam zájsť. Akože ja a ty."povedal Tobias a ja som sa naňho šokovane pozrela.

,, Akože rande?"vypadlo zo mňa.

,, Len ak si to budeš priať."odvetil s úsmevom. Očividne si bol istý, že ho neodmietnem.

Bože, ako rada by som s ním šla. Keby som bola normálne dievča...

,,No..."

,, Kľudne nad tým porozmýšľaj, ešte sa ťa potom spýtam."uistil ma Tobias a ja som iba prikývla. Ako mám odmietnuť niekoho tak úžasného?

****

Na obede som znova sedela pri Renesmee. Zavola ma k sebe ona, pretože sa "vraj" chcela porozprávať o niečom dôležitom, ale teraz už viem, že odo mňa chcela len overovať klebety.

Jej hneď prvá otázka bola:
,,Čo máš s Tobiasom?"

,,Nič..."odvrkla som nevrlo a sadla som si.

,,Baby mi hovorili, že ste sa na nejakej hodine spolu rozprávali."protirečila me Renesmee. Prevrátila som očami.

,, Nič také úžasné sa nestalo. Len ma pozval dnes von."povedala som rýchlo a potichu, ale jej poloupírskemu sluchu určite neuniklo ani slovo.

,Čo??? Tobias ťa pozval na rande?"

,,No áno,ale nemôžem ísť."ošívala som sa.

,, Nemôžeš? Ty musíš!"skríkla Renesmee.

,,Nie, Nesie, šibe ti? On je predsa človek! Je to nebezpečné."povedala som a upierala som na ňu neveriacky pohľad. Toto nemôže myslieť vážne...

,,Som si istá, že ty to zvládneš. No ták, bude to super!"presviedčala ma a ja som len krútila hlavou. Takto to predsa nejde. Upír nemôžeš ísť na večeru s človekom, pretože pre upíra je večera človek!

Chystala som sa niečo namietnuť keď v tom sa pri nás ozval ďalší hlas.

Tobias...Bože...

,,Tak ako si sa rozhodla? Pôjdeš?"spýtal sa a pozeral sa mi pritom priamo do očí.

Skôr než som stihla čokoľvek povedať sa ozvala Renesmee.

,,Samozrejme, že pôjde. Však Lilly?"obrátila sa na mňa s úsmevom a ja som ju rýchlo prebodla pohľadom.

,, Samozrejme."odvetilo som a usmiala som sa na Tobiasa. Ako som v tejto situácii mala povedať nie?!

,,Super prídem po teba o siedmej."povedal mi.

,, Teším sa."odvetila som a on s úsmevom odišiel.

Pozrela som sa na Renesmee.

,,Si strašná..."vyprskla som na ňuňu

Nová časť!!!!!

Vote

Comment