Red Eyes(Dokončené)

Poloupír menom Tobias

,, Akého človeka? Nerozumiem vám."povedala som a Camilla mi začala vysvetľovať.

,, Desař kilometrov odtiaľto je malý domček. Býva v ňom dievča, ktoré muselo opustiť dedinku, pretože otehotnela a nie je vydatá. Problém je v tom, že to dieťa je polovičný upír. Viem to."Ako to hovorila spomenula som si na príbeh Belly a Edwarda.

,, Ako je máme pomôcť?"spýtal sa Tobias a pozrel sa na mňa a ja som nadvihla obočie.

,,Kým tam prídete to dievča už bude mŕtve, videla som to, ale vy musíte zobrať to dieťa čo sa narodí."povedala a na chvíľu bolo ticho, až potom som prehovorila: Môžme zachrániť aj to dievča nie len dieťa."povedala som, ale Camilla mi na to hneď odpovedala: ,,Je taká slabá, že ju už ani nezachráni upír s veľkým darom."

,,Dobre. Kedy máme ísť?"opýtala som sa.

,,Až zajtra ráno. Dnes tam nemôžete ísť."povedala a ja som prikývla a pozrela som sa na Tobiasa, ktorý prikývol a nič nepovedal.

,, My sa máme starať o dieťa?"opýtala som sa, lebo mi asi uniklo, kde potom máme dieťa dať, ale to sa upírovi nevie stať. 

,, Viem, že dieťa chcete a nebude ho môcť mať. Myslím si, že je to dar pre vás."povedala a v jaskyni ostalo ticho. Pozrela som sa na Tobiasa a ten bol v šoku. Nevedel čo si má o tom myslieť. Dieťa a teraz? Viem, čo sa mu preháňalo hlavou a to som nepotrebovala ani čítať myšlienky. 

,, Dieťa?"opýtal sa a pozrel sa najprv na mňa a potom na Camillu. 

,, Tobias, možno je to posledná šanca ako mať dieťa. Pozri sa na to takto, sme upíri a nikdy svoje dieťa mať nebudeme."povedala som mu a celý čas som sa mu pozerala do očí. 

,, Dobre, som pripravený."povedal a ja som sa usmiala. Podišla som k nemu a pobozkala som ho. Popri bozkávaní som mu povedala ďakujem a on sa usmial. 

S Camillou sme sa rozlúčili a za všetko sme jej poďakovali. Do vily pri mori sme sa vrátili tou istou cestou ako sme prišli k jaskyni. Bola už tma, ten čas veľmi rýchlo letí. Keď sme prišli do vily, všade bolo ticho a boli sme tu len my. Zavolala mi Alice, chcela vedieť ako sa máme a povedala, že videla, že prídeme s novým členom rodiny. Preto nakúpila detské oblečenie, pretože ten poloupír bude chlapec. Jednu izbu prerobila na detskú, takže už všetko máme pripravené. Keď hovor skončil nemusela som nič hovoriť Tobiasovi, lebo všetko počul. 

Sedel na gauči a počúval, keď som s ňou telefonovala. Mobil som položila na stolík a išla som ku gauču. Sadla som si naňho a začala som ho bozkávať. Potom som si oprela čelo o to jeho a povedala som mu: ,, Ideme si ešte užiť svadobnú cestu?"

Uškrnul sa a povedal: ,, Že váhaš."povedal a chytil ma na ruky a odniesol ma do spálne na posteľ. 

Ráno sme išli skoro, aby sme prišli včas. Išli sme popri jaskyni, kde Camilla bývala, ale teraz tam nebola. Išli sme podľa jej inštrukcií. Cesta nám netrvala dlho  a k tomu malému domčeku sme prišli včas. Tobias vošiel prvý a ja som išla za ním. Cítila som to. Cítila som krv, ale nevadilo mi to. Už som si zvykla za tie roky. No Tobias na tom bol inak. Krv, ktorá bola na zemi ho nenechala pokojného a bolo to na ňom vidieť. Zažala som sa obávať, pretože na zemi ležalo dieťa, ktorému v tele kolovala krv. 

Rýchlo som sa postavila pred neho a pozerala som sa mu do očí. 

,, Tobias, počúvaj ma. Všetko bude v poriadku. Je to naše dieťa, nemôžeš mu ublížiť.Je to náš syn Tobias."pozrel sa na mňa prekvapene a potom sa jeho pery zmenili na úsmev. 

,, Tobias?"opýtal sa a ja som prikývla. 

,, Zabudni na to, že si smädný, ja ti to potom pripomeniem."prikývol a zatvoril oči. Po chvíli ich otvoril a ja som vedela, že na to zabudol. Krv, ktorá bolo všade okolo dievčaťa tak som sa pokúšala neregristrovať a snažila som sa dostať k malému dieťatku, ktoré ležalo na zemi a pozeralo sa na mňa. Vzala som si ho na ruky a prihovorila som sa mu. Tobias ma po celý čas sledoval a usmieval sa na mňa. Pozrela som sa naňho a usmiala som sa. Z postele som zobrala deku a zabalila som ho do nej. Bol nádherný. Prešla som okolo dievčaťa a chlapčeka som dala na ruky Tobiasovi. Chytil si ho a usmieval sa naňho. 

,, Už teraz ho ľúbim."povedal a ja som  ho pobozkala a povedala som: ,, Navrhujem už ísť k späť k vile, pretože to tu nie je bezpečné."prikývol a celú cestu k vile ho držal a niekedy sa mu prihovoril. Je s neho úžasný otec. 

K vile sme prišli rýchlo. Ešte ani obed nebol. Malého Tobiasa som si zobrala od Tobiasa a položila som ho na posteľ. Stále sa na mňa pozeral. Upírie dieťa je iné ako normálne dieťa. Chytil ma za prst a celý čas nespustil zo mňa zrak. Z obývačky som počula Tobiasa telefonovať. Volal s Alice. Alice mu nakázala čo mu máme dať jesť a piť a ako sa oňho starať. Tobias len hovoril áno a dvíhal obočie. Keď dovolal, tak išiel do kuchyne. Počula som, že otvoril chladničku a niečo začal pripravovať.

O chvíľu bol v spálni a v rukách mal misku s lyžičkou. Potom povedal: ,, Alice mi povedala, že bude rýchlo rásť a vidieť to na ňom, takže mi povedala, aby som mu uvaril kašu."prikývla som a Tobiasa som chytila na ruky. Sadla som si a jeho som posadila na kolená. Tobias si sadol k nám a začal ho chovať. 

,, Je úžasný."povedal popri chovaní a usmial sa na mňa. 

,, Áno je. Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná."povedala som mu. Tobias papal a ľudské jedlo mu nevadilo. Veď je len poloupír a v našej rodine už budú dvaja. Aj Renesmee je poloupírka a bude rada, keď niekto bude taký istý ako ona. 

,, Bál som sa, ale keďže som upír, tak to zvládnem."povedal a ja som sa povzbudivo usmiala a Tobias ho choval ďalej. Teraz sme šťastná rodinka a domov sa vrátime s ďalším členom.

Vote&Comment