Svadobná cesta

196 10 0
                                    

Lilly

Keď sa naša svadba skončila, Emmett nám doniesol batožinu, v ktorom sme mali oblečenie na našu svadobnú cestu. Balila nás Alice s Bellou, takže som zvedavá čo všetko budem mať zbalené, keďže mi Bella ešte predtým rozprávala o ich svadobnej ceste. 

Emmett nám dal batožinu do kufra a ja som objala všetkých členov rodiny Cullenovcov. S Tobiasom sme sa rozlúčili a odišli sme na letisko. Odlietame v noci, pretože neviem či by bol dobrý nápad odlietať cez deň za slnečného počasia. Tobias šoféroval a ja som sedela na mieste spolujazdca. Išli sme po ceste okolo, ktorej boli stromy. 

,, Ja sa tak teším."povedala som nadšene a Tobias sa na mňa pozrel a povedal: ,, Aj ja a ani nevieš ako."uškrnul sa a ja som sa zasmiala. 

Cesta lietadlom netrvala dlho a my sme sa s Tobiasom po celý čas rozprávali. Okolo nás sedelo veľa ľudí, ale nevadilo nám to. Keď je najhoršie Tobias použije svoj dar a ja mu to potom pripomeniem. Máme aj novinku, Tobias už dokáže na to prísť sám na čo chcel vlastne zabudnúť, ale väčšinou mu ešte pomáham. Stále skúma svoj dar a ja tiež. Od vtedy som sa polepšila a môj dar je taký ako na začiatku.

Prestúpili sme do ďalšieho lietadla, kde už nebolo toľko veľa ľudí, pretože ideme na Tahiti. Budeme bývať vo vile, ktorú prenajíma jeden pán na dovolenky. Cesta na Tahiti nebola zlá a prešla celkom rýchlo. Keď sme vystúpili z lietadla, na letisku nás už čakal ten pán. Predstavil sa nám a my jemu. Na jeho aute nás zaviedol k tej vile. Nebola ďaleko od mesta, ale bolo tam ticho a boli sme tu len my. Máme tu dokonalé súkromie. Pán nás previedol po vile, bola skutočne nádherná. 

Ostali sme samy na terase s výhľadom na východ slnka. Tobias prišiel ku mne zo zadu a objal ma. Hlavu si položil na moje plece a pozeral sa so mnou.

,, Je to nádherné."povedal a ja som prikývla a on pokračoval: ,, No keďže sme tu teraz samy, mohli by sme to využiť."dopovedal a ja som sa otočila k tvárou k nemu a povedala som: ,, No to by sme mohli."z uškrnom ma zobral na ruky a išli sme dnu. 

Keď znova bola noc rozhodli sme sa ísť kúpať do vody. Vila nebola ďaleko od mora. 

,, Nechytíš ma."povedala som a bežala som rovno do vody. No Tobias ma rýchlo dobehol a chytil ma za ruku a spoločne sme skočili do vody. Práve zapadalo slnko. Bolo to nádherné. Takto prešli ešte tri dni a potom sa Tobiasa opýtala. 

,, Vieš kde by sme mohli ísť zajtra?"opýtala som sa Tobiasa a on mi na to povedal: ,, No jeden nápad mám. Zajtrajšok by sme mohli stráviť v posteli."zasmial sa. 

,, No ja mám iný nápad."povedala som a Tobias sa zatváril nechápavo, tak som pokračovala: ,, Pôjdeme do lesa, chcem to tu všetko vidieť, takže zajtra cez deň pôjdeme tam."povedala som a Tobias prikývol. 

,, Dúfam, že sa nehneváš , ale sme tu len dva týždne a chcem to tu vidieť."Tobias prišiel ku mne a v objatí mi povedal: ,, Ja sa nehnevám, keď som s tebou, tak som rád."usmiala som sa a celú noc sme boli vo vode. 

Ráno sme sa vybrali do lesa. Nebol tam chodník. Bol to dažďový prales, kde asi veľa ľudí nechodilo. Keďže som upír chcem spoznať prírodu čo najlepšie a vychutnávať si okamihy s Tobiasom. Prišli sme k jaskyni,  ktorej sa svietilo. Pomaly som sa priblížila aby som aspoň trochu videla kto  tam je. Z jaskyne sa ozval hlas: ,, Viem, že ste tu."zľakla som sa a Tobias tiež neostal na pokojný. Vošla som dnu a v jaskyni sedela na zemi žena a mala červené oči. Bola upírka. Prestala som sa báť.

,, Dobrý deň."pozdravila som sa jej s úsmevom. Nebála som sa, práve že som bola zvedavá a chcela som spoznať tú upírku. 

,, Sadnite si."povedala a my sme si sadli oproti nej a potom sa spýtala: ,, Viem, že ste upíri, ale nerozumiem tomu, prečo máte také zlatisté oči."obzerala si nás a ja som jej na to konštatovanie odpovedala: ,, Živíme sa zvieracou krvou to preto."usmiala som sa a žena tiež. 

,, Môžem sa spýtať ako sa voláte?"opýtala som sa a žena prikývla: ,, Som Camilla a žijem tu už veľmi dlho. Bude to nejakých deväťsto rokov."Tobias nadvihol obočie. 

,, Ja som Lilliana a toto je môj manžel Tobias."povedala som a Camilla prikývla. 

,, Ako ste sa stali upírkou?"opýtala som sa. Zaujímalo to a veľmi. Camilla začala hovoriť: ,, Bolo to veľmi dávno. Bola som princezná, ktorá sa mala vydať za jedného princa. Nepáčil sa mi a ja som utiekla do jednej hory, kde som žila. Potom ma našiel jeden upír, ktorý ma chcel najprv ako potravu ale zamiloval sa do mňa a premenil ma na upírku. No viete ako to chodí. Našiel si inú upírku a ja som ostala sama v tejto jaskyni a vy ste sa ako stali upírmi?"opýtala sa a ja som začala ako prvá hovoriť.

,, Uniesli ma Volturiovci a premenili ma na upíra. Mala som šťastie, jeden upír mi pomohol utiecť. Cítim sa netvorom, preto sa živím len zvieracou krvou. Desať rokov som žila sama v Škótsku a potom som našla jednu rodinu, ktorá sa tiež takto živí a teraz bývam s nimi. Je to moja druhá rodina."dopovedala som a Camilla sa pozrela na Tobiasa. 

,, Chodil som normálne do školy a keď prišla Lilly, tak som sa do nej zaľúbil. Raz skočila predomnou z útesu a raz sa trblietala na slnku, takže som si dal do kopy dve a dve a pochopil som. Potom mi hrozilo nebezpečenstvo a strhla sa bitka. Niekto ma premenil a stal som sa upírom. Pred štyrmi dňami sme mali svadbu a tu sme na svadobnej ceste."dopovedal a ja som sa naňho usmiala. 

,, Krásny príbeh lásky."povedala Camilla s úsmevom. My sme sa usmiali tiež. 

,, Mala som tušenie, že za mnou prídu upíri."povedala zrazu Camilla a ja som jej na to povedala: ,, Máte taký dar?"opýtala som sa a ona prikývla. 

,, A viem, že môžte zachrániť jeden život."povedala a my sme zostali v šoku. 

Vote&Comment 

Red Eyes(Dokončené)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora