Red Eyes(Dokončené)

Podozrenie

Tobias 

Nerozumel som tomu. Mal som halucinácie? To je nemožné, aby skočila z útesu a neublížila si. Celý čas mi to vŕtalo hlavou. Je to nemožné. Stále dom si to opakoval dookola. Už som si aj namýšľal, že to nebola ona, ale aj tak. Kto by tak veľmi rýchlo bežal? Nikto. Fakt neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Bozkávame sa a zrazu len tak bez vysvetlenia utečie a skočí z útesu a beží ďalej. Musí mi to povedať, či sa jej to páči alebo nie. Nemienim to nechať tak. 

Ráno som vstal skoro, aby som Lilly stretol hneď ráno a spýtal sa jej na to. Zaparkoval som pri škole na mojom mieste, na ktorom parkujem skoro stále. Čakal som v aute. No Lillyne auto neprichádzalo.  Počkal som tam ešte desať minút a až potom som išiel dnu do školy. Inak by som si narušil časový harmonogram. 

Ako vždy som prišiel do triedy a neospravedlnil som sa. Niektoré učiteľky si na to zvykli a zazerajú po mne iba, ale niektoré sa s tým zmieriť nevedia, že som aký som.  Sadol som si na miesto, kde som sedel minule s Lilly. No teraz tá stolička bola prázdna. Nikto tam nesedel. Musím sa priznať, že mi chýba jej prítomnosť. 

Na obede som si dal k svojej partii. Horlivo sa rozprávali, ale nepočúval som ich. 

,, Tobias, haló!"Matt mi mával rukou. 

,,Čo?"spýtal som sa. 

,, Nejaký si zvláštny. Čo ti je?"znova sa ma opýtal Matt. 

,, Podľa mňa ho trápi tá blondína."zasmial sa Chris. 

,, Nie netrápi ma."fakt som ich už mal plné zuby. Zobral som si ruksak a odišiel od nich. Sadol som si do auta a odišiel na moje obľúbené miesto. Potreboval som si utriediť myšlienky, čo sa mi zatiaľ v škole nepodarilo. 

Lilly

,, To ani zajtra nechceš ísť do školy?"spýtala sa ma Renesmee. 

,, Nemôžem. Bojím sa, že mu ublížim. Musím ísť preč, aby ma už nikdy neuvidel."povedala som a Renesmee si prekrížila ruky na prsiach. 

,, Ale, vieš ako zničíš, keď odídeš? Dnes bol úplne iný. Bol taký bez života. Chýbala si mu. Mala by si sa spamätať a pozrieť sa na to ako mu ubližuješ."povedala veľmi nahnevane. 

Ak mám pravdu povedať, bála som sa s Tobiasom stretnúť. Mala som byť opatrná aby si ma nevšimol, ale zľakla som sa. Tá vôňa. Spravila som to pre jeho dobro. 

,, Zajtra ťa do tej školy dotiahnem či sa ti to páči alebo nie."povedala a odišla za Jacobom. Musela som sa nad tým pousmiať. Ona je fakt schopná ma dotiahnuť do tej školy. Nejako to pretrpím aj keď viem, že to bude náročné. 

Ráno som išla do tej škole. Musela som. Zaparkovala som na parkovisku pred školou. Našťastie som tam Tobiasove auto nevidela, ale ako ho poznám tak príde desať minút po zvonení. Sadla som si na svoje miesto a čakala, kým príde učiteľ. Samozrejme som sa aj niekedy pohla, aby to nebolo nápadné. Učiteľka vošla do triedy. Začala nám hneď vysvetľovať nejaké učivo. Veľmi som ju nevnímala. Po nejakých desiatich minútach vošiel do triedy Tobias. Pozrela som sa naňho a on na mňa. Sadol si ku mne. Ani sa na mňa neusmial, tým jeho pekným úsmevom. Musel byť veľmi nahnevaný.

,,Ahoj."pozdravil sa.

,,Ahoj."odzdravila som sa mu a len sme tak ticho sedeli. Tobias za celú hodinu nič nepovedal a to on vždy niečo rozpráva. 

Zazvonilo. Konečne. Nebavilo ma to tam, len tak ticho sedieť a ešte s pocitom, že sa na vás niekto hnevá. Vyšla som z triedy a Tobias išiel za mnou. Sadla som si na lavičku a o chvíľu si ku mne prisadol aj Tobias. 

,, Lilly, ako si to spravila?"spýtal sa ma. 

,, Čo som spravila?"opýtala som sa ho ja. 

,, Ako si zoskočila s toho útesu a nič sa ti nestalo?"

,, Ja som zo žiadneho útesu neskákala. Normálne som odišla."povedala som mu. 

,, Jasné Lilly. Normálne si odišla. Veď si sa postavila, tak rýchlo, že som sa nestihol spamätať a keď som sa spamätal, tak si už bola pri tom útese a následne si zoskočila."povedal a prehrabol si vlasy. Ja som sa poobzerala či nás náhodou niekto nepočúva. Našťastie v našej blízkosti nebol nikto.                                                                                                                                                                                           ,, A povedz mi prečo si stále, taká ľadová. Ten večer ti mohla byť zima nad tým som sa nepozastavoval, ale vtedy, keď sme sa bozkávali bola si tiež ako ľad a taká zima nebola."povedal dosť nahnevane. Neviem čo mám robiť. Pravdu mu určite povedať nemôžem. 

,, Tobias, normálne som sa postavila a odišla. A prečo si potom odišla?"poobzeral sa po okolí. Na chodbách bolo čoraz menej študentov. 

,, Už musím ísť do triedy."povedala som mu a išla ľudským krokom po chodbe do triedy, pred tým ešte na mňa zakričal Tobias.

,, Lilly, ja to nenechám len tak."zakričal a išiel úplne iným smerom ako ja. 

Dúfam, že sa časť páči...

Vote 

Comment