•1•

3.7K 156 7
                                    

LOKI

Otvoril som oči a pretrel si ich. Ďalší zbytočný deň v mojom zbytočnom živote. Posadil som sa a ponaťahoval si stuhnuté končatiny. Prehrabol som si vlasy a postavil sa na nohy. Spravil som si svoju rannú rutinu-opláchnutie si tváre,umytie zubov a začesanie si svojích čierných vlasov dozadu. Obliekol som si svoj zvyčajný odev a vyšiel zo svojej komnaty.

Cestou do hlavnej sály,kde sa konali raňajky,som stretol Thora,ktorý sa prekvapivo dnes nešiel hrať nikam na hrdinu.

,,Dobré ráno,braček," pozdravil s úsmevom.

,,Dobré," hlesol som.

Spoločne sme vošli do hlavnej sály,kde som pri stole uvidel mamu. Prekvapilo ma,že je tu. Má byť predsa vo Vanaheime. Po jej pravici sedel Ódin a po jej ľavici sedelo nejaké cudzie dievča. V živote som ju nevidel. Ale sedela na mojom mieste!

,,Mama," zvítal som sa s ňou. Bol som celkom rád,že je doma.

,,Ahoj,Loki," usmiala sa a zvítala sa s Thorom.

Ja som si medzitým,premerel tú holčinu od hlavy až k päte.

Bola bledá a chudá. Prišlo mi,že je až,vychudnutá. Mala na sebe tmavozelené šaty so zlatým opaskom a dlhé havranie vlasy. Hľadela do zeme a hrala sa s prstami. Zdalo sa,že je nervózna.

,,Deti,niekoho vám chcem predstaviť," povedala mama a to dievča zdvihlo zrak a postavilo sa. Bola nizunká a oči mala jasnomodré.

,,Toto je Anelli. Oddnes bude bývať s nami v zámku," povedala mama a a tá baba,teda Anelli,sa pousmiala a znova uhla pohľadom.

,,Anelli,znamená smutný," pomyslel som som si. No a na ňu,ten názov úplne sedel. Vyzerala,ako kôpka nešťastia.

,,Sedíš na mojom mieste," hlesol som a v tom momente,na mňa všetcia škaredo zazreli. Teda,okrem Anelli.

,,Loki,buď zdvorilý," drgol do mňa Thor a ja som vduchu prekrútil očami.

,,To..to je v poriadku. Aj tak,som už naraňajkovaná. Všeotec,Frigga," uklonila sa Anelli a bez ďalších okolkov odišla.

No,keď prešla okolo mňa,cítil som,že z nej niečo vyžaruje. Mal som dojem,ako by to bol jötunnský chlad.

ANELLI

Blúdila som po zámku a hľadala svoju izbu,či teda komnatu. V hlave sa mi vírilo tisíce myšlienok,ktoré som nedokázala zastaviť. V hlave,som si stále premietala,ako kráľovná Frigga zachránila mňa a ostatné dievčatá z toho pekla. No,ale iba mňa si vzala so sebou na Ásgard. A ja viem,prečo to spravila.

Som totižto,napol ásgarďan a na pol...jötunn. Áno,divná kombinácia,ale je to tak. A akoby,mi nestačilo,dokážem ovládať prírodné živly. A to,vie len málokto...

Keď,už som absolútne netušila v akej časti zámku sa nachádzam,zastala som pri jednom z okien,cez ktoré bol výhľad na celý Ásgard. Na chvíľu,som si vydýchla. Už nemusím utekať a ani sa náhliť.

Zadívala som sa do diaľky a moje myšlienky,zrazu ustali. Privrela som oči a vydýchla si.
,,Som v bezpečí. Už mi nič,nehrozí," opkovala som si vduchu.

,,Zablúdila si?" ozvalo sa za mnou a ja som sa strhla. Otočila som sa za hlasom a zistila,že za mnou stojí Loki. Boh klamstiev a hriechu.

Bol vysoký,vzpriamený ruky mal spojené za chrbtom a jeho zeleno-modré oči a zabodávali do mňa.

,,No,vlastne áno," odvetila som a snažila sa správať pokojne,čo sa mi nedarilo.

,,Mama,ma poslala,aby som sa ti ospravedlnil za to ráno. Takže,...no,veď vieš," povedal a ja som prikývla.

Chvílu sme tam stáli v tichosti. On hľadel na mňa a ja do zeme.

,,Ak chceš,zavediem ťa do tvojej komnaty," povedal a ja som opäť prikývla.

Loki sa otočil a dal sa do pohybu. Samozrejme,ja som ho nasledovala. Nebola som za ním,ani o pol kroku,no držala som si odstup. Hovorí sa o ňom,že nenávidí,akýkoľvek fyzický kontakt.

LOKI

Mal som pravdu! Bol to jötunnský chlad,ktorý z nej vyžaroval. Ale,to by znamenalo,že aj ona je Jötunn.

Zaviedol som ju pri dvere jej komnaty.

,,Ďakujem," povedala a na zlomok sekundy mi pozrela do očí. Mala strach.

Vošla dnu a ja som sa na päte otočil s úmyslom,že idem za mamou,aby mi povedala celú pravdu a dôvod,prečo je Anelli tu.

_________
Nová poviedka na svete. Hádam vás zaujala a bude sa vám páčiť. :)❤
Tanny

Love from Snow (Loki) Where stories live. Discover now