Love from Snow (Loki)

•19•

ANELLI

Dni ubiehali...Thor sa nevracal a Loki,bol zo dňa na deň horší-krutejší,už aj ľud v uliciach si začal všímať,že sa niečo deje. A ja..stála som po jeho boku,no nič som nevravela. Bola som,len jeho trofej. Nič. Jeho láska voči mne...ochladla. Stratila sa.

,,Anelli!" ozvalo sa hlavnou sálou a ja som sa v tej sekunde náhlila k trónu.

,,Áno,Veličenstvo," dobehla som a uklonila sa. Lapala som dych,no nedala som to najavo. Loki hľadel na mňa z trónu.

Bolo to ponižujúce. Tak,hlboko som neklesla ani v tedy,keď som žila na Vanaheime.

,,Nevidela si moju helmu?" zahrmel. Počula som,ako sa zdvihol a šiel ku mne.

,,Nie,nevidela,môj pane," odvetila som a stále,hľadela do zeme.

,,Tak načo čakáš?! Vypadni ju hľadať!" zhukol po mne.

,,Loki,čo ťa k tomu vedie?" pozrela som sa mu do očí. Mal ich plné zlosti a nenávisti. Žiadny náznak dobra,či lásky.

,,Čo máš namysli?" podišiel ku mne.

,,Prečo si taký zlý?" spýtala som sa priškrtene.

Stál pár centimetrov odo mňa. Jeho dych som cítila na svojej citlivej pokožke. Jeho oči putovali po mojej tvári. Kolená sa mi roztriasli. Žalúdok mi zovrelo. Chcela som niečo povedať,ale nedokázala som.

Zrazu sa zahnal a ja som skončila na zemi. Slzy mi stekali po tvári. Líce ma pálilo. Srdce mi práchnivelo. Chlap,ktorého milujem,ma udrel.

,,Ty sa do mňa nestaraj! Vypadni robiť to,čo som ti nakázal!" skríkol a ja som sa postavila na nohy. Uklonila som sa a bez slova kráčala preč. Slzy mi stekali po tvári,zle sa mi dýchalo. Moje čierne šaty,ktoré mi ráno perfektne sedeli,mi boli odrazu tesné.

Neviem ako,no zrazu som bola v chodbách žalára. Bola tu tma a chlad.

,,Anelli?" ozval sa tichý šepot.

Otočila som a uvidela Fandralla.

,,Pane Bože,Fandrall!" pribehla som k nemu.

,,Ahoj," smutne sa usmial. Vyzeral hrozne. Keď som sa pozrela za neho,uvidela som Sif. Ležala schúlená na zemi. Spala. Aspoň,dúfam..

,,Ako si sa sem dostal?" spýtala som sa.

,,Loki ma sem zavrel,keď ma prichytili na Bifröste. Chcel som ujsť," povzdychol si.

,,Bifröst je uzavretý?" začudovala som sa.

,,Loki ho dal uzavreť. Myslel som,že to vieš," pozrel na mňa a ja som si povzdychla.

Preto sa Thor nemôže vrátiť. Keď je Bifröst uzavretý,nikto nemôže dnu,ani von. Ásgard sa stalo väzením pre všetkých.

Oprela som sa o stĺp a privrela oči. Zrazu som si uvedomila,aká som vyčerpaná,aká som bezmocná.

,,Ak sa Všeotec,nezobudí zo spánku bohov-," začal Fandrall.

,,Potom je Ásgard navždy stratený. Viem a uvedomujem si to. No,nie som v postavení,aby som mu mohla odporovať. Loki sa zmenil." odvetila som.

,,Ale musí,existovať spôsob,ako ho priviesť zasa k rozumu," hlesol Fandrall.

,,Čo tak,mu prehnať hlavou meč?" ozvala sa Sif a ja som na ňu vystrašene pozrela. Priplazila sa k Fandrallovi a oprela sa oňho.

,,Sif,nie všetko sa rieši vraždou," napomenul ju Fandrall.

,,Prečo,nie? Loki je ako časovaná bomba. Ak si nedáme pozor,vybuchne. A zasiahne nás to všetkých," oponovala mu.

,,Thor sa musí dostať na Ásgard!" vyhlásil Fandral.

,,Bifröst je odstavený a Tesseract zamknutý v trezore. Nie je žiadna cesta von," povedala Sif a mne to v tedy napadlo. Bol to ako blesk z jasného neba.

,,Ak Thor nepríde sem. Musíme ísť my za ním," usmiala som sa vyskočila nohy.

,,Čože?" pozreli zarazene na mňa.

,,Dávajte na seba pozor. Musím ísť," usmiala som sa a kým,jeden z nich stačil niečo povedať,ja som uháňala späť do zámku.

Zrazu som sa cítila plná síl a odhodlania.

Vyhla som sa hlavnej sále a zamierila to do svojích komnát,kde som sa zamkla. Skopla som z mojích nôh lodičky a vyskočila na písací stôl a načiahla sa po knihe,ktorú som mala na najvyšej polici.

Dobový štýl oblečenia Midgarďanov

Jackpot! Túto knihu mi daroval samotný Loki. V tedy sme ani netušili,ako mi padne na úžitok.

Nalistovala som predposlednú stranu,kde na obrázku bola žena. Podľa knihy mala oblečené čierne nohavice a tmavomodrú mikinu. Na nohách mala obuté niečo,čo nieslo názov tenisky alebo plátenky.

Privrela som oči a sústredila sa. V pamäti som šmátrala po všetkých kúzlach,ktoré ma naučil Loki alebo Frigga.

Keď som otvorila oči,bola som oblečená rovnako ako žena na obrázku. Napočudovanie,som vyzerala dobre. A cítila som sa v tom celkom príjemne.

Vzala som svoj batoh a zbalila si pár vecí. Vyšla som z komnaty a nepozorovane,zadnou časťou záhrad,kde nik nechodí,som sa vytratila z paláca a zamierila si to do lesa.

Na Ásgarde sú miesta,z ktorých sa dostaneme na miesto,ktoré si želáme. Mne hralo do karát to,že Thor mi dávnejšie vysvetlil,kde Jane býva.

Cesta ku severnému pobrežiu trvala aj tri hodiny. Slnko zapadalo,keď som prišla k danému miestu.

Zastala som. A rozhliadla sa. Naposledy som tu bola s Lokim. Bolo to tiché pobrežie,kde bolo počuť iba šum mora. Dokonca v piesku,eštw stále bolo nakreslené srdce s našimi iniciálkami.

Smutne som sa usmiala a pokračovala v ceste. Vošla som do jaskyne a kráčala vpred. Myseľ som mala sústredenú na domov Jane.

Ani nie,o sekundu sa mi pred očami zjavila oslepujúca žiara a ja,som zmizla.

Poznáte ten pocit,keď sa máte učiť psychológiu lebo zajtra píšete písomku,ale vy namiesto toho píšete novú časť svojej poviedky?
Yasss.😂
Hádam sa kapitolka páčila.❤
Tanny