Love from Snow (Loki)

•27•

ANELLI

Otvorila som oči a obzrela sa,kde som. Toto miesto som nespoznávala,no došlo mi,že je to cela. Bola tu zima a tma,no to ma neznepokojovalo. Postavila som sa na nohy a snažila sa udržať rovnováhu. Oblečené som mala svoje spodné prádlo a nejakú handu,ktorá bola vystrihnutá do tvaru tielka. ,,Temní Elfovia si zrejme nepotrpia na módu," pomyslela som si a podišla opatrne k mrežám. Nikde nikoho. Ani zmienka o živote. Do hlavy mi zrazu "udreli" spomienky. Frigga,Malekith a to všetko. Chytila som sa za hlavu a oprela sa o stenu. Dúfam,že Loki a ostatní sú v poriadku.

LOKI

,,Jötunnheim," odvetil Heimdall a mňa chytal závrat. Čo,kurva,robí Malekith s Anelli v Jötunheime?! Prehrabol som si vlasy a založil si ruky za chrbátom. Zrak som odvrátil na hviezdy a snažil sa premýšľať. No,myseľ mi zahmlievala smrť matky a strach o Anelli. Nebol som schopný,normálne uvažovať. Preto som sa otočil a spravil niečo,čo som doteraz nikdy nespravil.

,,Otec,čo mám robiť?" spýtal som sa a otec prekvapene na mňa pozrel. Vlastne,všetci na mňa prekvapene pozreli. Pred rokom,by som sa prefackal za to,že prosím o radu otca.

,,Loki,čo ti káže srdce?" odvetil otec.

,,Vpáliť do Jötunheimu a rozseknúť Malekithovi lebku," hlesol som.

,,Dobre a čo ti vraví rozum?" spýtal sa otec a podišiel o kúsok ku mne.

,,Rozum sa pýta,prečo Malekith vzal Anelli do Jötunheimu alebo prečo uniesol Anelli,keď Aether,už mal v rukách," odvetil som znova a otec,len prikývol.

Zostalo mi zle a zmocňovala sa ma úzkosť. Vybral som z vrecka prsteň a zahľadel sa naň. Vedel som,že Thor niečo blaboce,ale ja som nevnímal.

No,zrazu sa nad mojou hlavou rozviestila jasná hviezda a ja som dostal brilantný nápad.

,,Loki,počúvaš ma vôbec?" začal som vnímať.

,,Viem,ako sa dostaneme k Anelli," postavil som sa na nohy.

,,Veď Heimdall,nám to povie,však Heimdall?" pozrel Thor na Heimdalla.

,,Nevidím presne miesto. Len viem,že je tam," odvetil Heimdall a ja som Thora veselo pobúchal po chrbte a pobral sa späť do zámku.

ANELLI

Sedela som tam,hádam hodiny,keď jeden z nich prišiel,zdrapil ma a niekam ma viedol. Úprimne,bolo mi jedno kam. Vedela som,že zomriem. Tak,na čo sa brániť.

Podľa chladu,ktorý som cítila a podľa cencúľov na stropoch som usúdila,že sme v Jötunheime. Čo mi prišlo celkom zvláštne.

,,Tu ju máte," šmaril ma o zem.

,,Opatrne. Nechceme,aby sa jej niečo stalo," zasiahol ironicky Malekith a ja som sa postavila na nohy.

,,Ako sa máš,Anelli?" uškrnul sa Malekith.

,,Keď ťa vidím,tak celkom blbo," odvrkla som.

,,Hlúpa. Rovnako,ako tvoja rodina," hlesol a sadol si na svoj trón z ľadu.

,,Zrejme sa pýtaš,prečo sme v Jötunheime," začal Malekith.

,,Povedzme,že ma to,už napadlo," odvetila som.

,,Šikovná,spoznáva svoju domovinu. Táto planéta bola dlho bez kráľa. Posledného tvoj mužíček,zabil. Ódin povedal,že obrom sa nič nestane,ak sa podvolia Ásgardu,čo aj urobili-"

,,A budem hádať! Ty,ako najkrutejší vládca,prichádzaš ako ich spása,ktorá ich vyslobodí z Ódinovej nadvlády!" zaironizovala som.

Malekith,opäť vystrelil na nohy a zasmial sa. Bol fakt,odporný.

,,Lichotíš mi,Anelli. Ale nie som najkrutejší. Je tu,ešte jedna osoba,ktorá je krutejšia a chtivejšia než som ja. A tá osoba chce niečo,čo máš len ty," zašepkal mi do ucha a mne sa prekrútil žalúdok. No,nedala som to na sebe poznať.

,,Máš namysli,zdravý rozum a úsudok?" uškrnula som sa,ale to bola zrejme posledná kvapka. Malekith ma zdrapil pod krkom a zdvihol kúsok nad zem.

,,Teraz počúvaj,dáš nám to,čo chceme a možno prežiješ," zavrčal a ja som mu zvierela ruku.

,,Dobre," zakňučala som a on ma pustil na zem. Zhlboka som sa nadýchla a chytila sa za krk.

,,Daj nám to," hlesol.

,,A čo?" pozrela som na neho a on do mňa celou silou kopol. Pretočilo ma na chrbát.

,,Vezmite ju pri jazero. A robte,čo musíte. Pokiaľ neprehovorí," zvrtol sa Malekith a mňa,už dvaja Elfovia brali,preč.

No,ja som naozaj,nemala tušenia,čo po mne chcú.

LOKI

,,Bude to fungovať,Loki?" spýtal sa ma Thor,keď sme znova,kráčali späť k Bifröstu.

,,Dúfam v to," odvetil som a vošiel do zlatej kupoly.

Neboli sme s Thorom sami. Bol tu Hogun,Fandrall,Volstagg a aj Sif. Bolo to,ako za starých čias. No tento krát,moje úmysli boli jasné.

,,Pamätajte,že ak by ste mali ohroziť obyvateľstvo Ásgardu,brána zostane zatvorená," prizvukoval nám Heimdall,keď sa zjavil známy záblesk svetla a preniesol nás do Jötunheimu.

Keď svetlo zmizlo,zistil som,že sme v nejakých horách.

,,Loki?" oslovil ma Thor a ja som zavrel oči. Ruky som si položil na miesto,kde mám srdce a odriekaval som staré zaklínadlo,ktoré ma naučila matka.

Po chvíli som v rukách pocítil drobné šteklenie a keď som otvoril oči,zistil som,že kúzlo vyšlo. Malé svetielko nádeje mi vyletelo kúsok nad hlavu a pomaly sa hnalo vpred.

,,Ideme," usmial som sa na zvyšok,ktorý sa tváril aj skepticky,ale aj ohúrene.

A ja,som len dúfal,že neprídeme neskoro.

Tanny