Love from Snow (Loki)

•25•

LOKI

Dni ubiehali a sneh,primŕzal k zemi. Na zámku panovala,celkom pochmúrna nálada od kedy sa zistilo,že v náhrdelníku je ukrytý Aether. Thor,Fandrall,Hogun a Sif lietali zo sveta do sveta,aby našli toho,kto mi dal náhrdelník alebo dôkaz o existencií Temných Elfov. Ja som s Anelli,zatiaľ študoval všemožné knihy v knižnici,ale nenašli sme nič,rovnako ako ostatní.

Dnes bolo,však veselo. Thor a jeho partia nikam nešli a namiesto toho sa práve teraz naháňajú s Anelli po záhrade a ohadzujú sa snehovými guľami. Všetci sa smiali,no ja som vnímal len smiech Anelli. Milujem,keď sa usmieva a je šťastná. Je moje všetko. Nikoho nemilujem tak ako ju.

,,Nad čím premýšľaš?" vyrušil ma matkin hlas a vrátil ma späť do reality.

,,Nad tým,ako zguľujem Thora," hlesol som a matka sa zasmiala.

Posledné dni sa s otcom,často hádali. Bolo na nej vidieť,že je z tojo unavená.

,,Mami,všetko v poriadku?" chytil som ju za ruku.

,,Ale,áno. Len tvoj otec je znovu tvrdohlavý," usmiala sa.

,,Naozaj si myslíš,že Temní Elfofia sem prídu?" spýtal som sa.

,,Neviem,synček. Prečo ťa to trápi? Nikdy,ťa takéto niečo nezaujímalo," hlesla matka.

,,Vieš,nejde tu o mňa,ale o Anelli. Nechcem ju vystaviť,ďaľšiemu nebezpečenstvu. A navyše,mám nejaké plány a bol by som rád,keby vyšli," odvetil som.

,,Aké plány,synček?" vyzvedala.

Ja som sa zhlboka nadýchol,siahol do vrecka nohavíc a vybral z neho malú čiernu škatuľku. Podal som ju matke,ktorá na mňa s úžasom pozerala.

,,Je to to,čo si myslím,že to je?" usmiala sa.

,,Ak máš namysli,snubný prsteň,tak áno,je to ono," hlesol som a matka sa mi zavesila okolo krku. Samozrejme,že som jej objatie opätoval.

Vypočul som si,akú ma zo mňa radosť a že s Anelli máme jej aj otcove požehnanie. Milujem,keď rozpráva aj v otcovom mene. Otec vždy potom,ako sa to dozvie prikývne,pretože svojej kráľovnej si nedovolí odporovať.

Rozlúčil som sa s matkou a pobral sa do záhrad za ostatnými.

ANELLI

Nohy ma boleli od toľkého utekania,ale predstava,že zrazím Thora na kolená,ma hnala vpred. Skrývala som sa za kríkmi a čakala,kým naša Zlatovláska vylezie.

,,Ahoj," ozvalo sa za mnou a ja som takmer,vykríkla od ľaku.

,,Loki,ty si taký idiot," praštila som ho do hrude a Loki sa zasmial.

,,Môžeš mi povedať,čo tu stváraš?" spýtal sa ma Loki.

,,Čakám,kým tvoj brat vytiahne svoju prdel z úkrytu," odvetila som a stále sa obzerala po Thorovi.

,,A ja,že sa snažíš dostať zápaľ plúc," uškrnul sa Loki a ja som mu ukázala prostredník.

Kým mi Loki stačil odpovedať,vybehla som spoza kríkov a zguľovala Thora. Ani nie o minútu,bol na kolenách a ja som sa radovala z víťazstva.

,,Moje dievčatko," objal ma okolo bokov Loki a vlepil mi bozk do vlasov.

,,Mal by si si ju skrotiť,Loki. Chytá tvoje maniere," postavil sa Thor opäť na nohy.

,,Priznaj to,Thor. Porazila ťa,baba," zasmial sa Loki a Thor namrsúrený odišiel do zámku.

,,Som na teba pyšný," povedal Loki a ja som ho pobozkala na pery. On mi bozk ochotne vrátil. Neviem ako,ale zrazu som si uvedomila,že som nadobudla svoju druhú podobu.

,,Páni," hlesol Loki a ja som sa obzerala. Takmer som zabudla,že som na pol Jötunn. Bolo zvláštne sa takto,opäť vidieť. Keď som zdvihla pohľad,uvidela som,že aj Loki nadobudol.svoje druhé ja.

,,Pristane ti to," usmiala som sa.

,,Tebe viac," pritiahol si ma k sebe a objal ma okolo bokov. Ja som moje ruky,obmotala okolo jeho krku a zahľadela sa mu do krvavo červených očí. Ani som si neuvedomila,že sa húpeme do rytmu a pohybujeme sa. Z oblohy sa spustili snehové vločky. Musela som sa zasmiať.

,,Čo sa rehníš?" spýtal sa s úsmevom Loki.

,,Dvaja Ásgarďania,ktorý sú na pol Jötunni,tancujú v snehu bez hudby. Je to hrozné klišé," vysvetlila som.

,,A bude,ešte väčšie," uškrnul sa Loki a odtiahol sa odo mňa.

,,Loki,čo stváraš?" spýtala som,keď si on kľakol na jedno koleno.

,,Vravíš,že je to hrozné klišé. A ja vravím,že bude ešte väčšie pretože,Anellinka moja,chcem ťa požiadať o ruku. Viem,že je to možno skoro,ale ja viem,že ťa milujem,tak ako som doteraz nemiloval nikoho. Si jediná,ktorá to so mnou nevzdala,aj napriek tomu,koľko krát som ti ublížil a preto,sa ťa pýtam. Vezmeš si ma?" povedal a z vrecka vytiahol malú čiernu škatuľku,ktorú keď otvoril,naskytol sa mi pohľad na krásny diamantový prsteň.

Z očí sa mi vydrali slzy a ja som sa zmohla,len na prikývnutie.

Loki mi nasadil prsteň a zovrel ma do pevného objatia. Prvý krát som sa rozplakala od šťastia. Áno,som šťastná.

Loki ma nadvihol a zatočil sa so mnou.

,,Loki,nerob lebo pad-" nestačila som,ani dokončiť vetu a už,sme ležali v snehu. Obaja sme sa začali smiať,no keď sa Loki prevalil nado mňa,obaja sme zvážneli. Ešte stále,sme mali naše druhé podoby.

,,Milujem ťa,Anelli," zašepkal.

,,Aj ja teba,Loki," pristiahla som si ho k sebe a venovala mu jeden z mojich najvášnivejších bozkov.

Všetko je tak,ako má byť.

Teda,aspoň sme si to mysleli....

Tanny