•30•

1.5K 97 5
                                    

ANELLI

Zo svojích zranení som sa zotavila skôr,než som čakala. No,Loki bol na tom horšie. Hlavne dnes,keď sa koná pohreb jeho matky. Viem,aké to je,súcitim s ním no mám strach,že ho stratím úplne.

,,Čo si mám obliecť?'' spýtal sa ma,sediac na posteli.

,,Svoj slávnostný oblek,predsa," odvetila som mu a nazula si čierne lodičky.

,,Si nádherná," povedal,takmer šeptom.

Mala som na sebe čierne šaty,ako inak,vo viktoriánskom štýle. Takže,samá čipka,hodváb a podobné srandy,ktoré som,pravdupovediac,milovala.

Loki sa po dlhom frflaní tiež obliekol,ale vyzeral stále rovnako smutne

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


Loki sa po dlhom frflaní tiež obliekol,ale vyzeral stále rovnako smutne. Podišla som k nemu a začesala mu vlasy dozadu. Zrazu,vzal moju dlaň do tej jeho a priložil si ju na líce. Z očí sa mi vydrali slzy a videla som,ako pevne zatína pery,aby zadržal vzlyk,ktorý sa tak,moc chcel predrať von.

,,Láska," objala som ho a on sa rozplakal ako malý chlapec,ktorému práve vzali jeho obľúbenú hračku.

,,Nikdy som jej nepovedal,že ju ľúbim. Že si ju vážim. Bol som na ňu odporný. Raz som jej dokonca povedal,že ona nie je moja matka," vzlykal a ja som ho pevne obímala. Po chvíľke som ho však chytila pevne za ramená a odtiahla ho trochu od seba. Uslzavenými očami na mňa prekvapene pozrel.

,,Ona to vedela. Vedela,ako moc ju ľúbiš a obdivuješ. Myslíš,že to nebolo vidno? Ako si sa v jej prítomnosti správal? Zdvorilo? Čestne? Loki,bol si úžasný syn a ona to vedela. Vieme,to všetcia. Aj Ódin,ver mi," povedala som a on si ma späť pritiahol k sebe.

,,Ako to robíš?" spýtal sa a dal mi prameň vlasov za ucho.

,,Prežila som to,vieš?" sklopila som zrak,ale on mi ho opäť zdvihol a jemne ma pobozkal na pery.

Po chvíľke sa však,ozvalo ťukanie od dverí a dnu nakukol Volstagg.

,,Nerád ruším,ale už je čas," povedal.

,,O chvíľu sme dole," odvetila som a dvere sa opäť zavreli.

,,Nezvládnem to," povedal zúfalo Loki.

,,Zvládneš. Budem tam pri tebe," nasadila som mu helmu a on sa usmial.

,,Môj muflónik," opätovala som mu úsmev a chcela ísť k dverám,keď ma Loki chytil za ruku a zastavil. Spýtavo som na neho pozrela.

,,Toto je tvoje," povedal a na prsteník mi nasadil snubný prsteň. Smutne som sa usmiala.

,,Šťastie v nešťastí," hlesol Loki a ponúkol mi rameno,ktoré som ochotne prijala.

LOKI

V momente,ako sme vyšli z komnaty,som nahodil kamennú tvár. Nikto,okrem Anelli nesmie poznať moju slabú stránku. Nikto! Zišli sme dolu schodmi,kde nás už čakal zvyšok priateľov. Okrem nás,tu nikto nebol. Ostatní šli napred.

,,V pohode,braček?" spýtal sa Thor.

,,Ako vždy...braček," odvetil som a Anelli mi pevne zovrela ruku.

Spoločne sme sa vydali,dolu do mesta. Na miesto posledného odpočinku. Predrali sme sa pomedzi ľudí,až k otcovi.

,,Práve včas," zahrmel.

Pohreb prebehol,tak ako ostatné. No s tým rozdielom,že som mal chuť utekať. Utekať a už sa nevrátiť. No,bez Anelli,by som neprežil ani sekundu. Za posledných pár dní,ma držala viac pri živote ako hocikto iný.

Po pohrebe,keď sa každý pobral svojou cestou ma zastavil Thor,či nejdem s ním do podniku.

,,Mám chuť sa opiť," hlesol.

,,Vieš,že sa to nedá. Si Boh," odvetil som.

,,Môžeš,aspoň raz s tým prestať?" sykol a ja som sa uchechtol. Zastavil som Anelli a podišiel ku nej.

,,Zlatko,ideme s Thorom na pohárik," povedal som.

,,Tým na pohárik,máš na mysli,že ťa mám očakávať,až ráno?" usmiala sa a ja som jej dal pusu na čelo.

,,Dávaj na seba pozor," hlesla a ja som si z hlavy zložil svoju helmu a dal ju jej na hlavu.

,,Keby náhodou mal chuť,niekto ne teba zaútočiť," žmurkol som na ňu a ona sa pousmiala. Prekvapilo ma,že som dokázal zo seba niečo takéto dostať. Dala mi pusu na líce a spoločne so Sif,Hogunom a Volstaggom,odišli do paláca.

Ja s Thorom sme sa pobrali,už do spomínaného a poloprázdného,podniku,kde sme si dali každý po poháre piva. Thor sa uhniezdil na stoličke,rovnako ako ja a nič nevravel. Boli sme obaja ticho.

,,Chýba ti?" spýtal sa zrazu po chvíli.

,,Hlúpa otázka," odvetil som a Thor sa uchechtol.

,,A čo ty a Jane?" nadhodil som,no Thor len mykol plecami.

Znova zostalo ticho. Každý jeden z nás bol ponorený vo svojích myšlienkách.

,,Dnes sú na Midgarde Vianoce," povedal znovu Thor.

,,Čože?" pozrel som na neho nechápavo.

,,Ježiš má narodeniny," upresnil a ja som chápavo prikývol.

Takto sa niesol celý večer,až pokým sme nerozhodli ísť naspäť do zámku. Celú cestu som mal z Thora pocit,že mi chce niečo povedať,ale ako keby sa bál.

,,Thor, všetko v poriadku?" spýtal som sa ho tesne pred tým,ako sa naše cesty rozišli.

,,Ale áno,Loki. Dobrú," usmial sa.

,,Dobrú," odvetil som a pobral sa do komnaty,kde ma čakala spiaca Anelli.

Bola rozvalená krížom cez posteľ a v rukách držala otvorenú knižku s názvom Zvyky a sviatky na Midgarde. Opatrne som jej ju vzal a položil na stolík. Umyl som sa a prezliekol do svojho pyžama,ktoré pozostávalo len z čierných teplákov a ľahol si ku Anelli.

Ako som si ľahol,zbadal som malý lístoček,ktorý bol zastrčený medzi vankúšmi. Vzal som ho. Bol preložený na poli,tak som ho otvoril. To,čo v ňom stálo,ma donútilo sa usmiať.

,,Šťastné a Veselé,Loki!"

A rovnako,Šťastné a Veselé aj Vám.Veľa zdravia,šťastia,pohody,lásky. A veľa darčekov.
Hádam sa kapitolka páčila,hoci bola trochu pochmúrna. 😏
Tanny

Love from Snow (Loki) Where stories live. Discover now