Love from Snow (Loki)

•3•

ANELLI

Na druhý deň,som spolu s Hogunom trénovala svoje schopnosti. Bol ku mne veľmi milý a všetko mi vysvetlil. Svoje schopnosti som vedela vždy ovládať,ale len v amatérskych rozmeroch.

,,Ide ti to," ozvala sa spoza nás,kráľovná Frigga.

,,Ďakujem,madam," uklonila som sa.

,,Počula som,že ťa Loki obťažoval," hlesla a ja som uhla pohľadom.

,,Nebolo,to nič strašné. Bol,len zvedavý," usmiala som sa.

,,Loki,nie je zlý. Len..skrýva v sebe,všetky pocity a to,ho robí zlým a protivným," povzdychla si Frigga a ja som,len prikývla.

Po chvíli,Frigga aj Hogun odišli a ja som zasa zostala sama. Rozhodla som sa,že si pôjdem ľahnúť. Bola som unavená.

Keď som,kráčala okolo hlavnej sály započula som smiech. Šiel z jednej spoločenskej miestnosti. Podišla som ku dverám a nakukla som dnu.

Na koženných sedačkách sedel Thor a nejaký jeho kamaráti a Loki stál v strede a naberal podoby,aké si zažiadali. Prekvapilo ma to,že sa na niečo,také dal. No,neskôr som pochopila,že to asi nie je dobrovoľné.

,,Ešte!" zareval Thor a ostaní sa začali smiať.

,,Už,nie Thor," povedal unavene Loki. Thor vyletel na nohy a chytil ho pod krkom.

,,Thor,pusť ho!" povedala nejaká baba a Thor poslúchol.

Cúvla som o pár krokov dozadu a schovala sa za roh,keď Loki vyletel z dverí,ako víchor a namieril si to do záhrad.

Pochopila som,o čom vrevala Frigga. Jötunn,ktorý je v ňom,ho neovláda. Ovláda ho bolesť,ktorú v sebe dusí.

Rozhodla som sa,že pôjdem za ním. Hoci,asi si celú,svoju bolesť vyventiluje na mne,nevadí.

LOKI

Sadol som si na jednu z lavičiek a privrel oči. Bolo mi zle. Zo seba samého. Bolo mi zle z Thora,Sif a ostatných. Niekedy ľutujem,že viem,ovládať mágiu.

,,Ahoj," zaznelo a ja som otvoril oči. Stála predo mnou Anelli a jemne sa usmievala. V očiach,už nemala strach,ako včera. Bolo,tam niečo iné. Zrazu,ma zachvátila ľútosť voči tomu,ako som sa k nej choval.

,,Ahoj," odzdravil som.

,,Smiem," ukázala na voľné miesto,vedľa mňa a ja som prikývol.

Posadila sa a nevravela nič. Nebolo z nej cítiť chlad,ako včera. Vyžarovalo z nej príjemné teplo.

,,Prečo ti to robia?" spýtala sa a ja som vedel na čo naráža.

,,Lebo viem to,čo oni nie," odvetil som.

,,Ale,to im nedáva právo z teba robiť zajačika v klobúku," pozrela na mňa.

,,Prečo,ťa to tak,hnevá?" spýtal som sa.

,,Lebo si myslím,že si to nezaslúžiš," odvetila a ja som prikývol.

Je rovnaká,ako Frigga. Empatická a sentimentálna. Prehrabol som si vlasy a povzdychol si. Mal som zvláštny pocit. Nutkanie,jej všetko vyrozprávať aj to,čo som nikdy nikomu nepovedal. Bolo divné. Nikdy som,taký pocit nezažil. Ani pri matke.

,,Aké ročné obdobie,máš najradšej?" vytrhla ma z myšlienok.

,,Z...na čo ti to je?" zháčil som sa.

,,Len tak," mykla dievčensky plecami a ja som sa pousmial.

,,Si zlá klamárka," hlesol som.

,,Tak,už mi povieš,to ročné obdobie?" povzdychla si.

,,Zima," odvetil som.

ANELLI

Podišla som najbližšej k fontáne a začala sa pohrávať s mágiou. Počula som,ako sa Loki postavil. Zrejme bol zvedavý,čo tu stváram.

Nakoniec sa mi podarilo vytvoriť to,čo som potrebovala. Šedý mráčik.

Otočila som sa k Lokimu a ten zvraštil čelo.

,,Čo to je?" pozeral na mňa nechápavo.

Ja som len luskla prstami a malý mráčik a vzniesol nad Lokiho hlavu. Luskla som znova a..začalo snežiť.

,,Páni," hlesol Loki a ja som sa usmiala.

,,Naučím ťa to,ak chceš," usmiala som sa.

,,Ale ja nemám,také schopnosti,ako ty," namietol.

,,Dá sa to aj s obyčajnou mágiou," vysvetlila som a Lokimu zažiarili oči.

,,Tak,dobre," súhlasil.

,,Ale chcem,aby si ty,niečo naučil mňa," mávla som rukou a mráčik sa rozplynul.

,,Čo ťa,ja môžem naučiť?" nechápal Loki.

,,Ovládať moju druhú podobu," sklopila som zrak.

LOKI

Pochopil som,prečo mi nechcela ukázať svoju druhú podobu. Pre človeka,ktorý to nevie ovládať je premena na Jötunna,istý druh mučenia. Sú to neznesiteľné bolesti. Viem to,prežil som to.

,,Anelli," oslovil som ju a ona zdvihla svoj smutný pohľad.

,,Mrzí ma to,že som ťa včera nútil,aby si sa zmenila na Jötunna. Netušil som,že to nevieš ovládať,ale rád ťa to naučím," povedal som.

Bolo to druhý krát v živote,čo som sa niekomu ospravedlnil.

,,Ďakujem,Loki," pousmiala sa a ja som vyvalil oči.

,,Ty mi..ďakuješ?" nechápal som.

,,Áno,prečo by som nemala?"

,,Mne ľudia,neďakujú. Berú ma,ako samozrejmosť," utrúsil som.

,,Ale ja,ťa tak neberiem,Loki,"

Prajem príjemnú nedeľu.
Hádam sa kapitolka páčila.
Prepáčte,za chyby.
Tanny