The Stripper (SK)

Chapter 1 - Tired

Zhlboka som sa nadýchla, nechala vzduch preniknúť do mojich pľúc a pomaly vydýchla. Čo to bolo za chalana! Stále som bola v mojej šatni otočená chrbtom ku dverám. Stále som mala svoju masku; vďaka bohu, chalan nevidel moju tvár. My, striptérky, máme na sebe masku, až dokým sa nedostaneme do auta alebo taxi, pretože sú tu vždy opití alebo obťažujúci muži pred klubom a čakajú na to, kým s nami budú môcť flirtovať alebo vidieť naše tváre. Zaujímalo by ma, kde je Kage, on je ten, kto ide s nami až ku našim autám. Počula som zvonku kroky, možno to bol on. Otvorila som dvere a obzrela som sa po chodbe. Nebol to Kage, ale Megan. Bola typ dievčaťa, ktoré ťa nenávidelo bez toho, aby ťa čo i len spoznalo. Nenávidí ma od prvého dňa, kedy som sem prišla a ako hovoria ostatné dievčatá, Megan je len žiarlivá. Aj tak mi to bolo jedno. Neprišla som sem na to, aby som si našla kamarátky.

"Hej, Megan!" povedala som, aby som zachytila jej pozornosť. Prekrútila očami a pozrela sa na mňa. "Vieš, kde je Kage?"

"Pred pár minútami bol s Irony, myslím, že šiel s ňou k autu," odpovedala ľahostajne. Zavrela som dvere bez toho, aby som jej poďakovala. Nemá ma rada a ja nemám rada ju, takže nie je nutné, aby sme predstierali, že sa máme rady. Zobrala som svoj mobil a zavolala domov, dúfala som, že je moja mama v poriadku. Mala svoju súkromnú sestričku, Ursulu, ktorá je u nás už dlhšie ako jeden rok, je skoro člen našej rodiny; zavolala som domov zakaždým, keď som mohla skontrolovať stav mojej mamy. Ursula zdvihla mobil. 

"Je v poriadku, Alyssa. Nemusíš volať tak často," Ursula povedala dokonca aj bez pozdravu, vedela, že som to ja.

"Spí?"

"Áno, išla spať pred pár hodinami. Ideš domov?" spýtala sa.

"Áno, už som skončila," odpovedala som, počas týždňa som chodila domov skôr ako cez víkend.

"Dobre. Choď opatrne," povedala a zrušila hovor. Strčila som si mobil do kabelky. Otvorila som dvere, vošla von a zamkla za sebou. Začala som kráčať po chodbe. Kage išiel smerom ku mne.

"Pripravená?" spýtal sa a zastavil sa predo mnou. Len som prikývla. Kage je typický strážca: vysoký, veľké svaly, okrúhla tvár a veľké ústa. Spomenula som si na to, ako sa na mňa raz snažil zapôsobiť, mala som z toho toľko zábavy, vyzeral tak smiešne, keď sa červenal. Bolo divné vidieť takého veľkého chlapa červenať sa. Je to dobrý chlap, len nie môj typ.

Potichu sme vyšli z klubu, parkovisko vyzeralo opustene, fľaše a plastové okuliare boli porozhadzované na chodníku. Išla som otvoriť dvere od auta, keď som videla na parkovisku SUV priamo pred nami, vedela som, kto to je. Ramsel, muž po tridsiatke. Vždy robil to isté, čakal skoro každú noc, kým som vyšla z klubu, aby so mnou mohol hovoriť. Vystúpil zo svojho auta a jeho ochranka ho nasledovala. Bol to naozaj bohatý muž. 

"Ako sa dnes má moja krásna Rose?" spýtal sa s úsmevom.

"Dobre. Len by ma zaujímalo, či raz budeš mať tohoto už dosť," odpovedala som s nie zrovna pekným tónom. 

"Vidím, že máš dnes zlú náladu," vyhlásil a natiahol ruku k mojej tvári, Kage rýchlo zastavil jeho ruku vo vzduchu a v rýchlom pohybe namieril pištoľ na Ramselove čelo. Ochrankári vytiahli svoje zbrane a mierili na Kageho. 

"Ruky preč od nej, Ramsel. Poznáš pravidlá," Kage povedal seriózne, napätie tu bolo vážne veľké. Niekoľko sekúnd som sa nemohla ani len pohnúť. Vrátila som sa do reality, podišla som ku Kagemu a schmatla ho za ruku, aby odložil zbraň. 

"Je to v poriadku, Kage. Ramsel sa chystal len odísť, však?" spýtala som sa pri pohľade na Ramsela. Ochrankári dali rovnako zbrane dole.

"Jasné. Prepáč, Kage, nechcel som porušiť pravidlá," Ramsel podal ruku Kagemu. Potriasli si rukami a zlomili ten nepríjemný okamih.