The Stripper (SK)

Chapter 16 - It Is Back

Doktor stál priamo pred nami. Cítila som srdce búšiace v mojej hrudi, bola som poriadne vystrašená. 

"Ako jej je?" spýtala som sa priamo. 

"Teraz je stabilizovaná," doktor povedal a ja som cítila úľavu prechádzajúcu skrz mňa. "Obávam sa, že mám zlé správy."

Prestala som dýchať. Alex si okolo mňa omotal pažu, aby ma upokojil, zatiaľ čo sme čakali na zlé správy. 

"Čo to je?" Alex sa vystrašene spýtal. 

"Rakovina je späť," doktor skonštatoval a ja som cítila, ako sa celý svet okolo mňa točil, ale snažila som sa zostať silná. "Práve sme na jej mozgu našli nádor, omdlela, pretože nádor vyvíjal tlak medzi jej lebkou a mozgom."

"Nie..." zamrmlala som a pozrela sa dole. Toto nemôže byť pravda. 

"Museli sme vykonať núdzovú operáciu," a doktor rozprával ďalej... a hovoril o nádoroch a liečbach, ale ja som to jednoducho už počúvať nemohla. Chcela som si to vypočuť... Naozaj som chcela, ale jednoducho som nemohla.

"Môžeme ju vidieť?" Alexova otázka získala moju pozornosť. 

"Možno neskôr. Teraz je v narkóze," doktor vysvetlil. "Musím ísť. Vrátim sa neskôr, aby som skontroloval vašu matku."

"Ok. Ďakujeme, pán doktor," Alex povedal zdvorilo. Musela som sa dostať z tohto miesta. 

Začala som kráčať k východu. 

"Ally? Kam ideš?" Alexov hlas bol čoskoro za mnou. 

Cítila som, ako ma Kaito nasledoval, ale nevenovala som mu pozornosť. Akonáhle som vyšla von z nemocnice, studený vzduch pohladil moju tvár. Všimla som si záhradu pár metrov od hotela. 

Išla som k záhrade a zastavila sa uprostred nej. Bola tam krásna fontána ženy, voda tiekla z jej rúk. 

"Chcem byť sama," povedala som s vedomím, že bol Kaito za mnou. 

Nič nepovedal. Prešla som si prstami cez vlasy a slzy sa mi začali valiť po lícach. Padla som na kolená totálne v bolesti, pár minút som ticho plakala. 

Cítila som dve silné paže zozadu omotané okolo mňa. Kaito ma objal. 

"Plač," povedal smutne. "Nechaj bolesť vyjsť."

"Ja len..." môj hlas sa zlomil. 

"Nemusíš nič vravieť. Len plakať."

Plakala som nahlas, pretože som musela. Moja mama bola znova chorá, len keď som si myslela, že rakovina bola navždy preč, vrátila sa. Spomenula som si na mamin sladký úsmev, len som chcela, aby sa navždy usmievala... nechcela som, aby bola znova v bolestiach. Dosť si toho vytrpela. 

Keď som sa upokojila, Kaito mi pomohol vstať. Otočil ma k nemu a ja som v jeho očiach videla úprimný smútok. 

"Chceš, aby som zavolal Raidonovi?" spýtal sa hladiac moju tvár. 

"Áno," Boh vie, ako moc som v tejto chvíli potrebovala muža, ktorého som milovala, vedľa mňa. 

Kaito si vzal svoj mobil a začal vytáčať Raidonove číslo. 

"Hej, chlape..." Kaito začal hovoriť k Raidonovi. "Práve som v nemocnici... Nie, som v poriadku... Je tu Alyssina mama... áno, nemocnica Saint Benito... Ok," Kaito zavesil a pozrel sa na mňa. 

"Príde?" spýtala som sa s nádejou. 

"Áno, už je na ceste," Kaito uviedol a mobil si schoval naspäť do vrecka. "Už je ti lepšie?"