The Stripper (SK)

Chapter 8 - Awake

Jemne som držala Alexa za ruku, keď sme kráčali k dverám nášho domu. Nemohla som uveriť tomu, že bol tu a bol čistý. Rýchlo som otvorila dvere, pričom som sa rozhliadla po našej obývačke. 

"Mami?" okamžite som na ňu zavolala. Chcela som vidieť to šťastie, ktoré jej spôsobí Alex svojou prítomnosťou. 

"Áno?" povedala moja mama vychádzajúc z kuchyne. V ruke mala misku, čo znamenalo, že varila. Miska jej spadla na zem, keď sa stretla s Alexovými prekvapenými očami. "Alex?" tón jej hlasu bol niečo medzi šťastným a prekvapeným. 

"Mami..." Alexov hlas sa zlomil, keď podišiel k nej... "Je mi tot ak ľúto..." ale moja mama už k nemu kráčala, objala ho celou silou. 

"Oh, Alex.." videla som slzy stekajúce po jej tvári. "Môj veľký chlapec..." dve slzy jej stiekli po tvári. Pre nás to bola veľmi emotívna chvíľa. Boh vie, ako moc sme sa moja mama a ja modlili, aby prišiel tento deň. Deň, kedy sa Alex vráti domov. Prerušila objatie a utrela Alexovi slzy. "Dosť, toto je chvíľa šťastia, nie smútku," povedala potichu. Alex kývol hlavou a usmial sa. 

Zvyšok popoludnia sme strávili rozprávaním sa, sedeli sme na veľkom gauči v obývačke. Ležala som na gauči s hlavou na Alexových kolenách a nohami pri mojej mame. Pripomenulo mi to, ako sme Alex a ja boli malé deti, veľa času sme trávili v obývačke sledovaním televízie a bojovaním o diaľkový ovládač. Alex ma hladil po vlasoch, keď rozprával. Moja mama mu hovorila o liečbe, rakovina nebola tabu téma medzi nami a navzájom sme si verili tak veľmi. Aj keď tu Alex chýbal, stále patril medzi nás. Alexove hladenie po mojich vlasoch bolo možno až príliš relaxačné, pretože som ledva zostala hore. No v prebehu niekoľkých sekúnd som zaspala. 

Počula som nejaké hlasy a zobudila sa. Pretrela som si oči a uvedomila si, že som stále bola v Alexovom lone. Pozrela som sa, aby som videla, ako spal opretý o pohovku. Vyzeral tak sladko. Moja mama sa na nás dívala z dverí kuchyne. Slza sa jej skotúľala dole po jednom z jej líc, ticho som sa postavila tak, aby som nezobudila Alexa. Podišla som k mojej mame a zašepkala:

"Je všetko v poriadku?"

"Áno, vy dvaja vyzeráte tak... sladko spolu. Pripomenulo mi to, keď ste boli deti; vždy ste spolu pozerali televízor, potom bojovali o diaľkový ovládač a spoločne zaspali na gauči."

"Ty si nás nosila po schodoch do našich izieb, ale keď sme vyrástli, boli sme príliš ťažkí, takže si nás tu nechala spať," povedala som s úsmevom. 

"Nosila som vám deku, aby som vás zakryla," povedala usmievajúc sa nad tou spomienkou. Povzdychla si. "Poď sem," nežne ma objala. "Vy dvaja ste môj život, Ally. Som tak šťastná, že je naspäť," nemusela to ani vravieť, vedela som to. 

"Aj ja som šťastná, mami," povedala som a prerušila objatie. Obe sme sa pozreli na Alexa; vyzeral tak roztomilo a zraniteľne, keď spal. 

"Nechce tu s nami žiť," mama povedala smutne. 

"Prečo?"

"Myslím, že sa stále cíti previnilo. Môžeš sa s ním porozprávať? Mohla by si ho presvedčiť."

"Porozprávam. Nemusíš mať o to obavy," povedala som úprimne. 

"Zobuď ho, navarila som, takže sa poďme spoločne navečeriať ako rodina," overila som si čas: 19:10. Musela som zavolať svojmu šéfovi, že prídem neskôr. Keď som s ním hovorial, nebol z toho nadšený, ale bude sa s tým musieť vysporiadať. Podišla som ku gauču a potiahla Alexa za vlasy. Lenivo otvoril oči. 

"Vstávaj, lenivec. Čas na večeru," sladko sa na mňa usmial a vstal. 

Moja mama navarila jej lahodné palacinky. Viem, že to spravila preto, lebo boli Alexove obľúbené rovnako ako moje. Jedli sme a rozprávali sa o nás. Ale potom sa Alex spýtal otázku, ktorá vytvorila tej najnepríjemnejší okamih môjho života.