The Stripper (SK)

Chapter 10 - Conversation

Bola som veľmi nervózna. Začala som sa hrať so svojimi prstami. Raidon šoféroval bez akéhokoľvek výrazu v jeho tvári. To ticho medzi nami ma zabíjalo. Tón, akým povedal, že sa potrebujeme porozprávať, ma veľmi vydesil. Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa ukľudnila. Potrebovala som sa ukľudniť. Je to len konverzácia, obaja sme boli dospelí a mohli sa perfektne porozprávať. Nemuselo to byť hneď niečo zlé, však? Ach. Koho som sa to snažila oklamať? To "musíme sa porozprávať" vyhlásenie znelo, ako keby niečo nebolo v poriadku. Prestala som sa hrať so svojimi prstami, keď Raidon zaparkoval auto. 

"Sme tu," povedal potichu. 

Vystúpili sme z auta a kráčali ku kaviarni. Miesto bolo na čerstvom vzduchu, malo krásnu záhradu, ktorá ho obklopovala. Bolo to celkom pekné. 

"Dobrý večer, pane. Ako sa dnes večer máte?" mladá usmiata žena sa zdvorilo spýtala. 

"Mám sa dobre, Sasha. Stôl pre dvoch, prosím."

"Nasledujte ma, prosím," zaviedla nás medzi stolíkmi až na koniec, kde bol osamelý stôl pre dvoch. "Chceli by ste si teraz objednať?"

"Áno, to čo vždy," Raidon odpovedal znudene. Zdalo sa, že chodí na toto miesto veľakrát.

"A vy, slečna?" pani sa ma spýtala. 

"Obyčajnú kávu," odpovedala som a usmiala sa na ňu. 

Pani odišla a nechala nás tu v tichosti, ktorá medzi nami znova dominovala. Aké nepríjemné ticho! Raidon si odkašľal. Ten moment prichádzal. Sťažka som prehltla. 

"No," povedal, ale nepokračoval. 

"Áno?" potrebovala som, aby pokračoval. Umierala som. 

"Neviem, ako začať."

"Len to povedz."

"Ja-"

"Prepáčte, tu je vaša objednávka," pani ho prerušila.

"Ďakujem," Raidon a ja sme odpovedali súčasne. Položila kávu na stôl a odišla. Odpila som si dúšok z kávy.

"Tak?" prečo som znela tak zúfalo?

"Dobre. Poviem to," Raidon konečne uviedol. "Viem, že spolu chodíme len niekoľko týždňov, ale ja ťa mám naozaj rád, Alyssa. Nemáš ani poňatia o veciach, ktoré vo mne spôsobuješ. Nikdy predtým som sa takto necítil," ok. Tak toto som vôbec nečakala. "Stretol som veľa žien, ale nikdy niekoho ako teba a toto všetko je pre mňa tak trochu nové..." vydal zo seba povzdych. "A cítim neskutočnú potrebu nechať si ťa len pre seba, nechcem sa o teba deliť."

"Nedelíš sa o mňa," vyjasnila som mu to. 

"Mám pocit, že áno. Len si ťa predstavím pred desiatkami mužov a som šialene naštvaný," vedela som, kam to smerovalo. "Zbláznim sa z toho," dodal trochu naštvane. 

"Chápem. Myslím, že je normálne žiarliť, ale je to moja práca. Stretol si ma ako striptérku a to je to, čo som. Čo chceš, aby som spravila? Skončila so svojou prácou? Prepáč, nemôžem to urobiť."

"Potom tvoje city ku mne nie sú také silné, ako som si myslel, že sú," jeho slová ma prekvapili. 

"Toto nie je o citoch, Raidon. Tiež ťa mám veľmi rada. Ale nemôžeš rozhodovať za mňa. Som dospelá nezávislá žena. Mám svoje dôvody pre to, čo robím."

"Aké?" spýtal sa vážne. Ok, neodpovedala som mu. Bola som pripravená povedať mu pravdu? Nezáležalo na tom, pretože to potreboval vedieť, inak by si myslel, že to robím pre ambície a potešenie. 

"Ja... no..." Raidon nadvihol obočie. "Moja mama má rakovinu," povedala som nakoniec. "Diagnostikovali jej rakovinu pred dvomi rokmi a ja som sa stala striptérkou, aby som jej mohla zaplatiť drahé liečby," Raidon bol v šoku. Úplne som to videla. "Ale darí sa jej dobre, rakovina je takmer preč," musela som to povedať. 

"Och," zvolal v rozpakoch. "Je mi to tak ľúto, Alyssa."

"Nemusí, je jej fajn. Takže, teraz vieš môj dôvod, prečo robím to, čo robím. Dúfam, že o pár mesiacov vyštudujem vysokú školu a nájdem si inú prácu."

"Vidím."

Ďalšia dlhá chvíľa ticha medzi nami. Pozrela som sa dole snažiac vymyslieť niečo, čo by som povedala, ale nič ma nenapadlo. 

"Zaplatím tvojej matke liečbu," povedal Raidon vážne. Jeho tmavé oči prezradili, že to myslel vážne. Vedela som, že povie niečo také. 

"Vážim si to, ale nie."

"Prečo nie? Môžem vám pomôcť."

"Povedala som nie."

"Prečo nie?" zopakoval svoju otázku. 

"Pretože by som sa cítila ako štetka," povedala som úprimne. "Cítila by som sa ako že za mňa niečo platíš alebo niečo. Nechcem tvoje peniaze, Raidon. Prepáč, ale nie. Si môj priateľ a ja si cením pomoc, ale nedokážem to spraviť. Nebol by to dobrý pocit."

"Prosím, Alyssa. Len mi sľúb, že nad tým pouvažuješ."

"To ti nemôžem sľúbiť."

"Prosím," potichu prosil. 

"Dobre. Budem o tom rozmýšľať," povedala som nakoniec. 

Po niekoľkých minútach sme opustili kaviareň. Išli sme na parkovisko a nastúpili do auta. Raidon naštartoval a išiel k môjmu domu. Zapla som rádio a našla pesničku, ktorú som milovala: Broken like an angel od Crossfade. Milovala som klasickú hudbu, ale milovala som aj takúto. 

"Milujem túto pesničku," ukázala som na rádio. Raidon sa na mňa pozrel trochu prekvapene. "Sheeee wants to fall in loveee again," hlasno som spievala. 

"Vážne? Kedysi som to mal rád."

"Kedysi?" musela som sa opýtať. 

"Je to obľúbená pieseň mojej ex priateľky," oh! Vypla som rádio. Spôsob, akým to povedal, znel, ako keby veci medzi ním a jeho ex neskončili dobre. 

Musela som zmeniť tému. 

"Takže, ako bolo dnes v práci?"

"Dobre. Nuda, ako vždy, ale na to som si musel zvyknúť. Bozk by mohol utešiť tohto ťažkopracujúceho muža," použil žobrací tón. Usmiala som sa na neho a pobozkala ho na tvár. "No tak!" sťažoval sa, spomalil a zastavil pred mojím domom. Jeho tvár som chytila oboma rukami a pobozkala ho. Hravo som mu cucala spodnú peru. "Ach! Nerob to! Nehraj sa s ohňom," zašepkal mi na perách. Jazykom sa dostal do mojich úst, čím prehĺbil bozk. Naše pery boli ako určené pre toho druhého. Dokonale spolu ladili. 

"Prečo sa musíš tak dobre bozkávať?" spýtala som sa ho a znova ho pobozkala. Bozkávali sme sa ešte pár minút, ale zrazu to bol on, ktorý prestal. "Som prekvapená. Prestal si sám od seba."

"Vážim si svoju priateľku," povedal s úsmevom. Usmiala som sa naspäť. 

"Dobre," povedala som a vystúpila z auta. 

Išiel so mnou ku dverám. 

"Alyssa," zavolal na mňa tak, že som sa zastavila. 

"Hm?"

"Máš zajtra popoludní voľno?"

"Áno, prečo?" spýtala som sa zvedavo. 

"Buď pripravená po obede. Prídem po teba."

"Kam pôjdeme?" musela som sa spýtať, ale Raidon ma pobozkal na čelo, otočil sa a šiel k autu. "Hej!" zavolala som na neho. 

"To je prekvapenie."

"Žiadne ďalšie prekvapenia, prosím," ale on už bol v jeho aute. Rezignovane som si povzdychla a dostala sa dovnútra domu. Išla som hore po schodoch až som vošla do mojej izby. Môj mobil zavibroval, bola to správa od Raidona. Bola som ako paralyzovaná, keď som to prečítala:

Od: Raidon

"Zajtra stretneš... moju rodinu."