The Stripper (SK)

Chapter 12 - Dangerous Dance

Po tom, čo ma Raidon nechal v mňa doma, som skočila do postele a zavrela oči premýšľajúc o celej situácii. Mala som pár otázok na Raidona... ale spýtam sa ich nabudúce, keď sa budeme vidieť. Zaspala som... 

Môj mobil mi zavibroval vo vrecku, čím ma prebudil. Odpovedala som bez toho, aby som sa pozrela na obrazovku. 

"Haló?"

"Kde, sakra, si, Rose?" nahnevaný hlas môjho šéfa ma vydesil. 

"Oh..." úplne som zabudla na svoju prácu v ten večer. 

"Okamžite sem poď!" kričal nahnevane. 

"Som na ceste," povedala som a zavesila. Ako som mohla zabudnúť na svoju prácu? Rýchlo som si vzala svoje veci a vybehla z domu... Vďaka Bohu, auto som mala naspäť. 

Rýchlo som šoférovala na ceste do klubu. 

Prišla som do klubu a prešla okolo hlavnej ochranky. 

"Dobrý večer, Rose."

"Dobrý večer, Louis," uviedla som pri chôdzi do mojej šatne. Vnútri som našla Irony. 

"Vďaka Bohu, že si tu!" povedala s úľavou. "Náš šéf sa chce zabiť..." nemohla dokončiť vetu. 

"ROSE!!!" oh, oh. "Musíme sa porozprávať, teraz!" môj šéf znel skutočne nahnevane. 

"Ok," odpovedala som nervózne. Irony nás nechala o samote. 

"Nebol som na teba nič len milý a bol som veľmi trpezlivý, ale nemôžeš sa takto správať. Pracuješ pre mňa... Nemôžeš prísť neskoro kedykoľvek budeš chcieť," v istom bode mal pravdu. 

"Ja viem, ospravedlňujem sa."

"Nenúť ma, aby som ťa vyhodil, si dobré dievča," a s týmto odišiel. Uf! To teda bolo. 

Vykonala som svoju show ako zvyčajne. Muži sa išli zblázniť zakaždým, čo som pohybovala svojím zadkom hore a dole. Veľmi ľahko sa ich dalo zabaviť. Keď som skončila, dostala som sa do svojej šatne. Irony išla za mnou. 

"Musíme si pohovoriť, zlé dievča."

"O čom?" spýtala som sa zmätene. 

"Ty a pán sexy."

"Jeho meno je Raidon," povedala som s úsmevom, pretože mi chýbal. 

"Ako to pokračuje medzi vami?"

"Veľmi dobre, ten chlap ma privádza k šialenstvu."

"Už ste spolu spali?"

"Nie, preboha! Spoznávame sa."

"Myslíš, že on je ten pravý? Vieš, ten, ktorý by to mohol byť na tvoj prvýkrát?"

"Ja neviem, nerozmýšľala som o tom," no, nebola som dobrá klamárka. 

"Ale no tak! Neklam mi. On ťa skutočne vzrušuje, no nie?"

"Ok, priznávam sa. Chcem ho veľmi, ale sex nebude dovtedy, kým si nebudem istá, že ho dobre poznám."

"Súhlasím s tebou," usmiala som sa na ňu. Irony a ja sme boli tak odlišné, a predsa tak podobné. 

"Mala by som ísť domov," povedala som a pobozkala ju na tvár. 

"Dávaj si na seba pozor, mladá slečna."

"Budem."

Išla som domov veľmi vyčerpaná. Vďaka Bohu, že som nasledujúci deň nemala školu.