The Stripper (SK)

Chapter 2 - Private Show

Zvodne som kráčala, až dokým som nebola pred ním. Bokami som sa pohybovala do rytmu hudby. Nebolo tu žiadne pódium, takže som bola v jeho úrovni, pokľakla som si pred neho a žiadostivo sa dotýkala rukami môjho tela. Svoju whisky vypil na jeden glg. Usmiala som sa, keď som vstala, dala zo seba dole svoje tričko bez ramienok hrajúc sa so svojimi prsiami. Moje tričko bez ramienok spadlo na zem a vystavilo moje prsia. Bola som nadšená, musím to priznať. 

Otočila som sa, nadvihla sukňu a ukázala mu svoj zadok a malé nohavičky. Ani sa nepohol. Potom som si chytila prsia a začala s nimi triasť pred jeho tvárou, pokračovala som kráčaním a ľahnutím na chrbát. Nohy som si zdvihla do vzduchu, aby zo mňa mohol vidieť každú časť. Vstala som a podišla k nemu, sexuálne som pohybovala svojimi bokmi na jeho lone hore a dole. Muži všeobecne sa toho snažili využiť, aby sa ma mohli dotknúť, ale on zostal v pokoji. Jeho chlad ma doháňal k šialenstvu. Kage prišiel dovnútra, rýchlo mu dolial pohár s whisky a odišiel. Pokračovala som v zmyselnom pohybe a pokľakla si pred ním. Nohy si otvoril tak, že som sa presunula pomedzi ne a do úst som si strčila prst. Cmúľala som ho a predstierala, že som si to užívala. Vytiahla som prst von a pomaly ho olízala. 

Jeho tmavozelený pohľad sa na mňa intenzívne díval, každá časť zo mňa mu prišla sexy. Vstala som a nechala moju sukňu spadnúť na zem, keď som vkĺzla rukou pod svoje spodné prádlo... a dotýkala sa samej seba, to bola posledná časť súkromnej show. Jeho intenzívny pohľad ma vzrušoval, cítila som tlak medzi mojimi nohami. Keď som sa dotkla svojho slabého bodu, nemohla som si pomôcť, ale zastonala som... naozaj. To bolo prvýkrát, čo sa mi niečo také stalo. Náhle som stuhla v prekvapení, on si toho všimol a škodoradostne sa usmial. Pozbierala som si svoje veci z podlahy a už odchádzala. Nič nepovedal. Keď som sa dostala z miestnosti, zrýchlene som dýchala a uvedomila si, aké horúce moje telo bolo. Bola som vzrušená... a to som nikdy vo svojom celom živote nebola a on sa ma ani nedotkol, ani nehovoril úchylné veci. 

Prakticky som bežala k šatni. Keď som sa dostala dovnútra, zložila som si masku a uvidela svoj odraz v zrkadle. Moja tvár bola červená, oči nejako podivne žiarili a moje pery boli červené a vlhké. Strčila som si ruku pod moje spodné prádlo a potvrdila to, čo som vedela: bola som naozaj mokrá.

"Bol to len tanec, čo ma tak nažhavil," povedala som si sama pre seba, ale koho som sa snažila oklamať? Samú seba? Ten tanec to nebol vôbec. Bol to ten chalan, ale bolo tak divné, že ma spravil len tým, že sa na mňa pozeral. Počula som zaklopanie na moje dvere a dala si masku späť. "Kto je to?" spýtala som sa a dala si na seba krátke šaty. 

"To som ja," môj šéf odpovedal, možno prišiel za mnou, aby sa ma spýtal, prečo som takto opustila show. Som si istá, že sa ten chalan na to sťažoval. Otvorila som dvere a čakala na nadávky. 

"Máš u mňa peniaze, Rose," zvolal a objal ma, smrdel po cigaretách a lacnom parféme. Urobila som krok dozadu, aby som sa od neho odtiahla. Natiahol ruku a podal mi balík peňaží, zamračila som sa. Vyzeralo to ako veľa peňazí.

"Koľko?" spýtala som sa a ukázala na peniaze. Bola som zvedavá, koľko peňazí mi chalan za to ponúkol. 

"Päť tisíc dolárov. Samozrejme, nechám si jeden tisíc za moju súčasť," šťastne sa usmial. Nechápala som, ako mohli peniaze spraviť môjho šéfa tak šťastného. Nemal rodinu ani nikoho, koho by miloval. Bol úplne oddaný peniazom každý deň svojho života a najhoršie na tom bolo, že bol takto skutočne šťastný. 

"Ok. Som rada, že som ti dnes večer zarobila nejaké peniaze," prinútila som sa k úsmevu. Usmial sa späť a pohladil ma po tvári. 

"Si najlepšia, Rose!" otočil sa. Prestala som so svojim predstieraným úsmevom a začala zatvárať dvere, ale predtým, ako som to mohla spraviť.... "Ah! Rose! Počkaj," môj šéf vyhlásil idúc ku mne. Čo teraz? Uvažovala som. "Požiadal ma, aby som ti dal toto," ponúkol mi malý papier. Vzala som si ho a znova sa prinútila k úsmevu. 

"Môžem už ísť domov?" spýtala som sa s nádejou. Pretože už som dostala dvakrát viac peňazí, ako za týždeň. Môj šéf sa zdal, že váhal. 

"Samozrejme! Choď a postaraj sa o svoju matku," povedal a zmizol v dlhej chodbe. No, aspoň budem mať zvyšok noci pokoj. Pokrčila som papier a hodila ho do kabelky bez toho, aby som sa na neho pozrela. Nechcela som to čítať. Zavolala som domov.

"Ally?" moja mama odpovedala, bola som tak rada, že je hore. 

"Áno, mám v noci pokoj. Chceš niečo podniknúť?" spýtala som sa nadšene. Milujem chodiť niekam s mojou mamou, takže vždy, keď mám šancu, tak idem. Okrem toho sa mi nepáči, že celý deň strávila doma. Občas potrebuje nejaké rozptýlenie a to závisí na tom, ako sa cíti počas dňa. "Aký si mala deň?"

"Veľmi dobrý! Vďaka bohu! Musím sa odtiaľto hneď dostať!" nadšene vykríkla a na mojich perách sa vytvoril úsmev. 

"No, obleč sa a ja ťa vyzdvihnem do dvadsiatich minút," povedala som s nadšením. 

"Ok, ľúbim ťa, zlatko," odpovedala a zavesila. 

Zložila som si šaty a šla do malej kúpeľne, ktorú som mala v izbe. Nechala som svoje telo relaxovať v sprche. Nemohla som prestať premýšľať o tom, čo to sa stalo s tým chalanom. Možno sa zo mňa tancovaním stala skutočná šľapka, ale nikdy predtým som sa tak necítila, prečo by som sa stala šľapkou až po takom dlhom čase tancovania? Nedávalo mi to zmysel. Pomyslela som na ten kus papiera, ale tlačila som tú myšlienku preč. Vyšla som zo sprchy a obliekla si nejaké nohavice s fialovým tričkom. Obula som si moje fialové Converse, normálne nosím obyčajné topánky, keď nie som v práci, pretože celú noc v klube musím mať podpätky. Učesala som si vlasy vedľa mojej tváre a nasadila si masku. Vďaka bohu, Kage bol pri dverách. Môj šéf ho poslal vyviesť ma von. Potichu sme kráčali, ako vždy.

"Skorý odchod, huh?" Kage prelomil to ticho. Naozaj nebol nejaký ukecaný človek, takže ma to prekvapilo. 

"Áno," odpovedala som bez toho, aby som sa na neho pozrela. Dostali sme sa k autu: čierna Honda Civic Sedan, 2008. Musela som si to kúpiť, pretože som potrebovala dopravu a bola som za to rada v prípade, že moja mama bola chorá a ja som ju musela zaviesť do nemocnice. Takže to, že som mala auto, nebolo ješitné alebo niečo podobné. Otvorila som dvere svojho auta. "Myslím, že Ramsela to už konečne unavilo," povedala som, aby som prelomila ticho. Išla som nastúpiť do auta, keď ma Kage zastavil chytením mojej ruky.

"Buď opatrná, Rose. Ten chalan... zo súkromnej show je naozaj mocný," varoval ma vážne. Bolo to prvýkrát, čo mi Kage povedal niečo takéto a to sme sa už spoločne zaoberali mnohými chalanmi, takže tento jeden musel byť skutočne nebezpečný. 

"Ďakujem," povedala som úprimne a nastúpila do auta. Zapla som motor a v tichosti išla domov. Zložila som si masku, keď som cítila, že som bola už dosť ďaleko od klubu. Otvorila som svoju kabelku, keď som šoférovala. Zastavila som sa pri semafore.

"Tak dobre, zvedavosť, vyhrala si," povedala som si pre seba a vytiahla kus papiera z mojej kabelky. Rozložila som si ho pred volantom. 

Hovorilo to: 

"Bola zábava vidieť, aká si bola predo mnou nadržaná; áno, všimol som si to. Nikdy som si nemyslel, že by som mal na teba taký vplyv, odkedy si odmietla noc so mnou. 

P.S: nemôžem sa dočkať na to, ako ťa znova uvidím."

Zvuk niekoho auta ma priviedol naspäť do reality, zelená. Musela som sa pohnúť, išla som pomaly a stále spracovávala chalanove slová. Kto si, sakra, myslí, že je? Myslím, áno, bol sexy, ale toto! Nenávidím arogantných bastardov. 

"Je toto pre teba hra?" povedala som do vzduchu, "dvaja môžu hrať túto hru," škodoradostne som sa usmiala v spätnom zrkadle. Uvidí, na čo som bola stvorená. Hlúpy rozmaznaný chalan. 

Názor? Niekto venovanie? :)