The Stripper (SK)

Chapter 24 - Answers

"Môj syn nie je kriminálnik!" moja mama kričala, keď som ju držala za chrbát. Alexa vzali dovnútra policajného auta. "Toto nemôžete urobiť!"

"Mami, mami," držala som jej tvár oboma rukami. "Upokoj sa, spomeň si na to, čo hovoril doktor," pripomenula som jej o tom, čo jej hovoril doktor. O tom, ako brať veci pomaly a snažiť sa nerozčuľovať. 

"Ja viem, ja viem," odvetila a a pozrela sa dole. "Ale je to môj syn," jej hlas sa zlomil. 

"Chápem, ale čoskoro ho dostaneme von," pevne som ju objala. "Sľubujem, mami. Sľubujem."

Odviedla som mamu do jej izby, potrebovala si odpočinúť. Posadila som sa na jej posteli, hladila ju po vlasoch. 

"Ja to vybavím, dobre?"

"Ako?"

"Neviem," klamala som, pretože som presne vedela, čo spravím. "Ale vybavím to," mama si povzdychla a položila hlavu na vankúš. 

"Prepáč mi to, Ally."

"Čo?"

"To, že nie som schopná vysporiadať sa s tým. Mám byť tvojou matkou a starať sa o vás oboch, ale teraz tu len ležím na tejto posteli a-"

"Hej, hej," prerušila som ju. "To je v poriadku, mami. Nevybrala si si to, aby si bola chorá, dobre?" mama sa pozrela preč. "Mami, pozri sa na mňa," jej oči sa v sekunde stretli s mojimi. "Je to v poriadku. Už nie som dieťa, viem si s tým poradiť."

"Zobrala si na seba toľko povinností v takom mladom veku."

"Som v poriadku," naširoko som sa na ňu usmiala. "Musím ísť."

"Kam ideš?" mama sa spýtala, keď som si vzala svoje veci a kľúče od auta. 

"Vybaviť to," uviedla som a kráčala k dverám. 

"Ally, buď opatrná," počula som, ako povedala za mnou.

 Vyšla som z domu a išla do garáže. Pred mamou som sa tvárila v poriadku, ale vo vnútri mňa vládol chaos. Vzrastala vo mne zlosť a v žilách mi kolovala bezmocnosť. 

O niekoľko minút neskôr som rýchlo šoférovala. Kam som išla?

K Raidonovi domov. 

On a jeho rodičia ma vypočujú, či už sa im to bude páčiť alebo nie. Môj brat nestrávi noc vo väzení. Chcem sa tým uistiť. Keď niekto napadne člena vašej rodiny, cítite takú zlosť a potrebu ho chrániť. 

To sa mi vrylo do mysle od chvíle, čo som videla svojho brata odchádzajúceho od nás. Alex si nezaslúži, aby s ním zaobchádzali ako s kriminálnikom. Áno, viem, že spravil chybu, ale kvôli tomu sa chystá ísť na liečbu. Je to môj brat a vy nemôžte očakávať, že by som chcela, aby bol vo väzení. V hneve som stisla volant. Ak si Raidon myslel, že bude takto zaobchádzať s mojím bratom, naozaj sa mýlil. 

Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť. Posledná vec, ktorú by som chcela, by bola autonehoda kvôli vysokej rýchlosti. Pozrela som sa na svoje oči v spätnom zrkadle, môj make up bol neporušený, ale v mojej tvári bol hnev. Neplakala som, dokonca som ani nevyzerala nahnevaná pred mojou mamou, ale to už je iný príbeh. 

Po najdlhších 30 minútach môjho života som uvidela bránu Raidonovho domu. Chvála bohu, že mám dobrú pamäť, inak by som sa tam nedostala. Zaparkovala som vedľa brány. Toto miesto mi pripomenulo to, čo sa stalo vnútri toho domu. Ako som dala samu seba mužovi, ktorého som milovala. Zavrela som oči, nechala zo seba vyjsť dlhý povzdych. 

Vystúpila som z auta a ku mne okamžite pristúpil vysoký svalnatý strážnik. 

"Môžem vám nejako pomôcť?" spýtal sa ma.