The Stripper (SK)

Chapter 14 - Conversations

Alex zostal mlčky čakať na moju odpoveď. Povzdychla som si predtým, ako som nechala tie slová vyjsť z mojich úst. 

"Áno, milujem ho," povedala som a sadla si na gauč. 

"Naozaj?" spýtal sa Alex dívajúc na mňa. 

"Myslím, že áno," odpovedala som a pozrela sa niekam inam. 

"Prečo to hovoríš takto? Nie je to dobrá vec? Mám na mysli to, že on miluje teba a ty miluješ jeho. Ak by som bol tebou, teraz by som mu zavolal a povedal mu to."

"Ja..." zastavila som sa nevediac, čo na to povedať alebo ako to povedať.

"Čo sa deje, Ally? Môžeš mi to povedať," Alex sa posadil vedľa mňa. 

"Ja len... Nečakala som všetko toto kvôli láske."

"No, nikto sa nerozhodne zamilovať, proste sa to stane."

"To je tá vec. Je pre mňa ťažké veriť v lásku, Alex. Keď som bola dieťa, otec opustil moju mamu a teraz pracujem na mieste, kde je všetko len o žiadostivosti a potešené. Nie je tam láska ani city. Len som..." pozrela som sa dole. 

"Hej, hej," Alex mi ma držal za bradu. "To, čo cítiš tu," ukázal na moju hruď. "To je láska, Ally. Možno sa toho nemôžeš dotknúť alebo to vidieť, ale môžeš to cítiť."

"Čo ak pokašľem všetko s Raidonom? Je to pre mňa nové."

"Počúvaj ma veľmi pozorne," pozrela som sa do Alexových očí. "Len potrebuješ nasledovať svoje srdce, Ally. Pokiaľ ide o lásku, stačí nasledovať svoje srdce."

"Hovoríš ako odborník, braček," vyhlásila som s úsmevom. "Už si..."

"Bol zamilovaný?" Alex dokončil moju vetu. "Len povedzme, som lepší v dávaní rád ako v ich praktizovaní."

Obaja sme sa na seba usmiali. 

"Mala by si si odpočinúť, Ally. Zajtra bude nový deň," prikývla som hlavou a potom ho objala. 

"Vďaka, veľký braček. Neviem, čo by som si bez teba počala," Alex ma pobozkal na čelo. 

"Sladké sny," zaželal a ja som začala so svojou cestou ku schodom. 

"Alex," zvolala som na neho. Otočil hlavu mojím smerom. "Som si istá, že čoskoro si nájdeš dievča. Si skvelý muž," Alex sa na mňa usmial a kývol hlavou. 

Vyšla som hore a šla rovno do svojej izby. Keď som bola vo vnútri, nechala som svoje telo spadnúť na posteľ. Dopadla som na chrbát a pozorovala strop. 

Nemohla som uveriť tomu, že som bola zamilovaná do Raidona. Zdalo sa mi pre nás príliš skoro byť zamilovanými, ale bože, tento obrovský pocit som k nemu cítila. Vždy, keď so mnou hovoril alebo sa na mňa pozeral, cítila som, ako mi zrýchlene bilo srdce. A príťažlivosť medzi nami, nikdy sa mi nikto nepáčil tak ako Raidon. Páčilo sa mi na ňom všetko: spôsob, akým sa pohyboval a rozprával. 

Povzdychla som si. 

Čo mám robiť ďalej? Zavolať mu?

Ale čo by som mu povedala?

"Ahoj, Raidon, premýšľala som a ukázalo sa, že ťa tiež milujem. Ja viem, že je trochu neskoro na to, aby som ti to povedala, ale... ahh," zastavila som sa a vankúš dala cez hlavu. Nemohla som mu to povedať. 

Klopanie na dvere prerušilo moje myšlienky. 

"Poď dnu," uviedla som a sadla si. 

"Zlatko, si hore?"