The Stripper (SK)

Chapter 20 - The Truth

"Čo?" podarilo sa mi vysloviť, cítila som svoj dych chytený v pľúcach. 

"Počula si ma," blondínka uviedla pri pohľade na mňa. Nemohla som dýchať, nemohla som sa pohnúť. Musela klamať. Raidon nemohol byť... 

Zasnúbený... 

To slovo mi vohnalo slzy do očí, ale držala som ich späť. Stále som mala svoju hrdosť. 

"Alyssa..." Kaito začal so smutným tónom. 

"Nie," prehltla som a snažila sa kontrolovať. 

"Prečo si ešte tu? Kšáá! Malá suka," dievča dodalo s úsmevom na mňa. 

Potrebovala som dýchať, moje pľúca horeli z nedostatku vzduchu. Ale vedela som, že keby som sa nadýchla, nechala by som svoje slzy stiecť. 

"Musím sa odtiaľto dostať," povedala som, nadýchla sa, slza mi stiekla po tvári, ale rýchlo som ju utrela. Začala som svoju cestu k dverám a rýchlo prešla okolo dievčaťa. Len som sa potrebovala dostať von... 

"Alyssa! Počkaj!" Kaitov hlas povedal zozadu, ale ja som musela ísť ďalej. 

Išla som dole po schodoch, cítila drevo pod holými nohami. Musela som sa dostať von z tohto miesta. Nemohla som tam byť... Došla som k vchodovým dverám a otvorila ich. Prešla som, zavrela za sebou a oprela sa o ne chrbtom. 

Som Raidonova snúbenica. Tieto slová ma pálili. Moje srdce bolo zlomené. Cítila som dieru vo svojej hrudi. Utiekla som z toho domu, slnka sa schovávalo za temnými oblakmi. Prešla som cez záhrady, všímala si pohľady služobníkov. Nemohlo ma to menej zaujímať. 

V čase, keď som dorazila k bráne, som sťažka dýchala. 

"Slečna?" ochrankár sa ma spýtal. "Ste v poriadku?"

"Otvorte dvere," prikázala som snažiac nabrať nejaké dychy. 

"Ale-"

"Otvorte tie prijebané dvere!" nemohla som tam zostať dlhšie. Ochrankár sa zdal byť prekvapený, ale prikývol hlavou a otvoril pre mňa bránu. 

Akonáhle som bola vonku, začala som bežať po diaľnici. Chodník ranil moje bosé nohy. 

Boli tu lesy obklopujúce cestu. Zastavila som sa v behu, pretože moje telo bolo vyčerpané. Dostala som sa na kraj lesa, nechcela som, aby ma niekto videl. Spadla som na kolená, nechala bolesť vyjsť von. 

"Ach!" plakala som, stláčala zem podo mnou. 

Slzy sa mi samovoľne začali valiť po lícach. 

Ako mi to mohol urobiť?

Milovala som ho.

Verila som mu. 

Dala som mu všetko. Stále som cítila jeho ruky na mne, jeho pery na mojich. Plačúc som pokrútila hlavou. 

Som Raidonova snúbenica. Ach, bože... ako moc to bolelo. 

Plakala som...

...sekundy

...minúty

...hodiny.

Stratila som pojem o čase. Každá spomienka na mňa ma ranila ako peklo. 

Studený vietor fúkal na moje vlasy a holé nohy. Pozrela som sa dole a uvedomila, že som mala na sebe len Raidonovu košeľu, sotva prikrývala moje telo. Vstala som, cítila moje nohy triasť sa, cítila som sa tak slabá. Snažila som sa kontrolovať svoje vzlyky, ale bolo zbytočné.