The Stripper (SK)

Chapter 22 - More Surprises

Šokovaná som stála pred Raidonovými dverami. Bola som odltačená von ako zločinec, ochranka ma stále držala za ruky. Ako mohli Raidonovi rodičia toto spraviť? Ochranka ma ťahala naspäť, až dokým som nebola pár metrov od dverí. 

"Ally?" Alex sa spýtal a objavil predo mnou. Pozeral sa na ochranku. "Čo to, sakra, robíte? Ruky preč od mojej sestry," a ochrankári to spravili, ale nevarovali ma predtým. 

"Držte sa od tejto miestnosti ďalej, slečna. Ak ju tu zase nájdeme, budeme vás musieť dostať von z tejto časti nemocnice," jeden z nich vážne povedal. Bol odvážny a svalnatý. 

"Čo?" teraz som bola naozaj naštvaná. 

"Nemáte žiadne právo urobiť to, on je môj-"

"My len vykonávame rozkazy, slečna. Musíte sa od tej miestnosti držať ďalej, až dokým chlapca nepremiestnia," dodal druhý strážnik. 

"Premiestnenie?" zamračila som sa. 

Odvážny strážnik sa vražedne pozrel na jeho partnera. 

"Nemohol si držať jazyk za zubami, že?" spýtal sa a zavrtel hlavou. 

"Prosím," prosila som, "kde bude premiestený?"

"Je mi ľúto, nie sme oprávnení-"

"Premiestnia ho na kliniku," milý strážca zašepkal. "Ale nevieme názov."

"Čo to, sakra, robíš, Marshall? Snažíš sa prísť o prácu?" odvážny strážnik vykríkol, vyšiloval. 

"Ale no tak, Russell. Je to dobré dievča, môžeš to povedať už len z toho, že sa na ňu pozrieš. Tí japonskí rodičia sú blázni," Marshall dodal a ukázal na Raidonove dvere. 

Russel si frustrovanie povzdychol. "Poďme, teraz."

Pozrela som sa na Marshalla a usmiala sa. 

"Ďakujem," povedala som úprimne. Marshall sa len usmial naspäť a nasledoval jeho partnera. 

"Slečna Lambert?" niekto ma zavolal zozadu. Otočila som sa a videla vysokú ženu, mala na na sebe okuliare, ktoré ledva zakrývali jej sivé oči. Mala perfektný cop. Všimla som si, že držala nejaké súbory. Zrejme bola lekárka. 

"Áno?" spýtala som sa zmätene. Alex sa stále stál vedľa mňa. 

"Volám sa Lily. Som nemocničná psychologička," zamračila som sa. 

"A?" nechcela som, aby to znelo hrubo, ale bola som zmätená. 

"Mohla by si ísť so mnou?" spýtala sa s milým úsmevom na mňa. Bola okúzľujúca, musím priznať. 

"Prečo?" musela som sa spýtať. 

"Jednoducho sa porozprávame, či je to s tebou v poriadku."

"Prepáčte, ale teraz nemám čas, ja-"

"Len päť minút, sľubujem," táto žena bola nebezpečne okúzľujúca. Ten spôsob, akým sa pozerala na ľudí, s takou sladkosťou. 

Alex a ja sme zdieľali pohľady. 

"Je to o jej zlomení?" Alex sa zrazu spýtal. 

"Vy ste...?" žena sa spýtala s nadvihnutým obočím. 

"Alex, som jej brat."

"Teší ma, Aley," zdvorilo k nemu natiahla ruku. Alex sa na mňa pozrel a potom si s ňourýchlo zavrtel rukou. "Len sa porozprávam s tvojou sestrou. Päť minút, sľubujem," naznačila pekné gesto.