The Stripper (SK)

Chapter 9 - Misunderstandings

Stála som pred dverami môjho domu. Raidon práve odišiel pred pár minútami. Potichu som sa dostala dovnútra, snažila sa nerobiť hluk. Zasvietila som a uvidela Alexa spať na gauči. Vyzeral tak roztomilo. TV bola stále zapnutá. Chytila som diaľkový ovládač a vypla ju. Bolo ťažké uveriť, že bol vlastne tu. Tak veľmi mi chýbal. Chýbali mi jeho melancholické slová a rady, jeho zlé vtipy a príbehy. Išla som hore po schodoch pozrieť deku pre neho. Zakryla som ho, takže by mu v noci nemala byť zima. Usmiala som sa nad jeho jemným výrazom a pobozkala ho na čelo. Vrátila som sa hore do svojej izby. Ležala som na chrbte a pozerala sa na strop, keď môj mobil zavibroval. Bola to správa od Raidona, ktorá vravela: 

'Dúfam, že si pochopila, že sa s tebou nehrám. Dobrú noc.'  

Usmiala som sa nad jeho slovami. Nevedela som, prečo som pri ňom nemala pocit istoty. Možno to bolo len preto, že som ho stále len spoznávala... alebo som sa obávala svojich citov k nemu. Veľmi sa mi ten chalan páčil, dosť. Viac, než som očakávala. Zavrela som oči a snažila sa tie myšlienky odtlačiť preč, aby som sa mohla vyspať. Nedarilo sa mi, ale nakoniec nado mnou vyhrala únava. 

Nepríjemné ťukanie na mojom čele ma zobudilo. Snažila som sa otvoriť oči, ale zlyhala som. Tak som sa otočila a zaborila tvár do vankúša. 

"Poď, Ally," Alexov hlas hravo povedal. "Je 8:00, mama vravela, že školu máš dnes o 9:00," snažila som sa ho ignorovať celým svojím srdcom, ale vedela som, že mal pravdu. O hodinu som mala školu. "Ally?" spýtal sa, zatriasol so mnou. "No poď, ty lenivé dievča," vzal odo mňa môj vankúš preč. Otvorila som oči a cítila prichádzajúce slnečné lúče od okna ku mne. Bol to naozaj nepríjemný pocit. 

"Mohol by si prosím zastrieť záclony?" spýtala som sa a znovu zavrela oči. 

"V žiadnom prípade. Vstávaj!" chytil ma do náručia, čím ma prinútil sadnúť na posteľ. 

"Môj bože, ty si otravný," uviedla som a pretrela si oči. 

"A ty si lenivá."

"Nie som lenivá. Prišla som domov tak pred štyrmi hodinami. Som stále unavená, vieš," bránila som sa, aby som nemusela vstávať. 

"Žiadne výhovorky, do sprchy, teraz," prebodla som ho pohľadom, keď som kráčala do kúpeľne. Zavrela som za sebou dvere a vošla do sprchy. Studená voda na mňa začala padať a prebudila moje ešte rozospaté telo. Umývala som si vlasy a šepkala melódiu, ktorú som milovala od Mozarta. "Ally, máš tu telefonát," Alex zakričal z druhe strany izby. Mohla to byť Marissa, pretože ona bola tá, ktorá so mnou mala ísť do školy. 

"Odpovedz, prosím," odpovedala som a skončila s umývaním vlasov. Keď som bola hotová, omotala som si uterák okolo pása a odišla z kúpeľne. Našla som usmievajúceho Alexa, ktorý sedel na mojej posteli. "Čo je také smiešne? Kto volal?" spýtala som sa a otvorila dvere od svojho šatníka. 

"Prosím, nenenáviď ma," otočila som sa k nemu hneď, čo dokončil vetu.

"Kto to bol, Alex? Čo si spravil?" vedela som, že hravý tón hlasu používal len vtedy, ak spravil niečo zlé. 

"Bol to... tvoj chalan."

"Raidon?"

"Oh, to je jeho meno," zamračila som sa. "Áno, bol to on. Povedal som mu, že si bola v sprche."

"Čože? Možno ťa zle pochopil," povedala som a videla žiarivý úsmev na Alexových perách. "Urobil si to naschvál, že áno?" 

"Len som povedal pravdu. Bola si v sprche."

"Povedal si mu, že si môj brat?" spýtala som sa, aj keď som vedela odpoveď. 

"Zavesil, nemal som šancu povedať mu to," povedal s nevinným tónom.