The Stripper (SK)

Chapter 18 - Friends

Po tom, čo Raidon odišiel, som išla do môjho domu a šla hore po schodoch rovno do mojej izby. Prešla som okolo dverí mojej mamy, ale myslím, že odpočívala, takže som sa rozhodla neobťažovať ju. Vošla som dovnútra svojej izby a zavrela za sebou dvere, nohy ma boleli a naozaj som sa musela osprchovať. Po tom, čo som strávila noc v nemocnici, som sa cítila úplne vyčerpaná, aj keď som spala v Raidonovom aute. 

Zhlboka som sa nadýchla, keď som vošla do kúpeľne. Keď horúca voda začala tiecť po mojej koži, cítila som sa tak dobre. Potrebovala som svoje telo očistiť. Pomaly som s mydlom prechádzala po celom svojom tele. 

Po najdlhšej sprche v mojom živote som vyšla z kúpeľne, aby som si zobrala nejaké oblečenie. 

Môj mobil zazvonil, pričom som poskočila prekvapením. 

"Haló?" odpovedala som len s uterákom okolo pása. 

"Ally?" hlas Irony znel vystrašene. "Práve sme sa dozvedeli o stave tvojej mamy."

"My?" spýtala som sa zmätene. 

"Marissa je so mnou."

"Och."

"Môžeme prísť k tebe?" Irony znela naozaj nervózne. 

"Jasné."

"Ok. Čoskoro tam budeme," a s tým zavesila. Naozaj som tie dve dievčatá teraz potrebovala. Myslím to tak, že ony sú mi po mojej rodine najbližší ľudia. 

Povzdychla som si a pokračovala v obliekaní. Keď som skončila, išla som dole. Alex bol na gauči, pozeral televízor, jeho blond vlasy vyzerali vlhké a on bol bez trička. Práve si dal tiež sprchu. Uvedomila som si, ako bol môj brat sexy, mal svaly a roztomilú chlapčenskú tvár. Čudovala som sa, prečo bol sám. Všimla som si, že zaspával. 

"Alex."

"Čo?" zamrmlal a snažil sa udržať oči otvorené. 

"Choď spať. Vyzeráš hrozne."

"Budem spať tu."

"Na gauči?"

"Áno."

"Prečo, preboha, by si spal na gauči, keď hore máš pohodlnú posteľ?" zamračila som sa. 

"Ja len..."

"Čo?"

"Chcem zostať tu, ok?"

V jeho hlase som postrela smútok. Išla som k nemu a sadla si vedľa neho. Vypla som televízor. 

"Si v poriakdu?" spýtala som sa, aj keď som presne vedela odpoveď na túto otázku. 

"Čo tým myslíš?" povedal a pošúchal si oči. Kruhy pod jeho očami boli skutočne veľké. 

Nevedela som, čo povedať. Obaja sme boli zdevastovaní z rozhodnutia mojej mamy, ale je to niečo, čo musíme rešpektovať, po tom všetkom to bola jej voľba. 

"Robíme správnu vec?" Alex sa spýtal pozerajúc na mňa. Jeho modré oči ukázali, aký bol smutný a unavený. 

"Ja neviem." 

"Čo ak nová liečba-" držala som jeho tvár v rukách. 

"Je to jej rozhodnutie, Alex."

"Ale-"

"Ja viem. Zvnútra ma to tiež zabíja. Ale je to to, čo chce."

Alex sa smutne pozrel dolu. 

Zazvonil zvonček, takže sme sa obaja pozreli na dvere.