Melódia tvojho srdca

23. Kapitola

Ja ho nechápem. Stále je mrzutý, nepríjemný, chladný. Hlavne keď som v spoločnosti s Dylanom. Žeby žiarlil? Ale nie. To je hlúposť. Prečo by žiaril práve na Dylana. Veď s ním nič nemám. Je to len kamarát. Nič viac. Aj keby, že s ním chodím, tak by to malo byť Shawnovi jedno. Veď spolu nechodíme. A neskutočne ma bolí zadok. Hlúpe sedadlá. Nenávidím lety. Stále som sa mrvila a nevedela som nájsť tu správnu príjemnú polohu na sedenie na tom nepohodlnom sedadle. Ale vidím, že som tým pobavila Dylana. Stále sa na mne smial. A ja som ho obdarovala škaredými pohľadmi. A on sedel oproti. Stále škaredo zazeral na Dylana a na mňa sa oni nepozrel. Toto už preháňa. Moje myšlienky ma unavovali a pomaly som zaspávala.... aj napriek tým hlúpym sedadlám.

Shawn
"Môže byť. Tak zajtra v Berlíne. A musíš to dokonale hrať, inak neuspejem." vysvetľujem do telefónu.
"Nemáš sa čoho obávať Shawn. Som perfektná kandidátka na takúto prácu. Ja to zvládnem. Idem vidíme sa zajtra." zložila. Mobil som si dal do vrecka a ťahal za sebou kufor. Už sa neviem dočkať, keď to víde. Predomnou bola Lena s Dylanom. Ach, ako ja ho nemám rád. Stále som sa naňho pozeral a robil mi ešte väčšie nervy. Cítil som ako na mňa Lena nepríjemne zazerala ako ja na Dylana. Ja som však svoje všetkú pozornosť venoval jemu. Potom som si všimol, že Lena zaspala. Vtedy som sa na ňu (dnes) prvýkrát pozrel. Vyzerala presne ako v New Yorku, keď spala u mňa na hotely. Bola taká krásna a nevinná. Pohľad na ňu ma upokojoval a príjemne uspával.

Lena
"Dylan! Nevidel si moje noty?" hrabala som sa v papieroch položených na klavíri. Sme v berlínskej aréne a máme skúšať, len ja neviem nájsť tie hlúpe noty a neviem do čerta kde Shawn.
"Mám ich." zakričal. Chcela som sa otočiť, ale na moje nešťastie som doňho vrazila. A ako inak spadli sme na zem. Dylan to chcel zachrániť a začal sa smiať a ja spolu s ním. A ako pravý gentleman mi pomohol sa postaviť. Zasmiali sme sa nad mojou "šikovnosťou" a ja som si sadla za klavír. V pravej chvíli došiel Shawn. Konečne. Neviem kedy by sme skúšali a koncert je už zajtra. Bol... naštvaný. Veľmi naštvaný. Čo sa stalo? Takého som ho ešte nevidela.
"No mohli by sme začať." poznamenal Dylan a vytiahol svoju gitaru z puzdra. Shawn tomu nevenoval pozornosť a prisunul si mikrofón. Kývla som hlavou, aby sme mohli začať s prvou piesňou.
"I thought that I've been hurt before
But no one's ever left..." nechápavo som sa obzrela. Prestal spievať.
"Nemohol by si Dylan ísť podľa rytmu?" otočil sa na Dylana.
"Ale..."
"Žiadne ale. Nenajali sme ťa len tak. A keď ťa odporučila Lena tak by si mal podľa toho dobre hrať. Tak sa snaž." neverím vlastným ušiam. Chcela som sa ozvať, ale Shawn ma prerušil.
"Poďme ešte raz. Čaká nás ešte veľa piesni." kývla som a Dylan začal hrať.
"I thought that I've been hurt before
But no one's ever left me quite this sore
Your words cut..." prečo znovu prestal spievať.
"No tak Dylan. Podľa rytmu." upozornil ho ešte ostrejšie.
"Čo máš za problém?" opýtala som sa naštvane.
"Stále ho komanduješ. Keď máš zlú náladu, tak si to dočerta nevybíjaj na Dylanovi." už začínam kypieť.
"Nemôžem za to, že nejde podľa rytmu."
obránil sa Shawn.
"Shawn! No ták. Ukľudni sa." už sme obidvaja červený.
"Je neschopný. To radšej odohrám aj s narazenou rukou, akoby mal hrať on." tak toto prehnal.
"Vážne? Ak je taký neschopný tak nepotrebuješ tu mať ani mňa." zakričala som. Prekvapene na mňa hľadel.
"To som nepovedal." povedal až príliš pokojným hlasom. Nič som nepovedala. Nechápem čo sa mu stalo. Takýto ešte nikdy nebol. Pozrela som sa na svoje nohy. Nechápem ho. Prikývla som a začala si baliť noty. Začula som kroky. Pozrela som sa za zvukom a uvidela krásne mladé dievča. Hnedé kučeravé vlasy. Dlhé štíhle nohy. Krásny outfit. Bola ako z časopisu. Rozbehla sa za Shawnom. Žeby fanúšička?
"Ahoj zlatko." Hodila sa mu okolo krku a dala mu bozk na líce. Srdce mi vynechalo pár úderov. Neverím vlastným očiam. Pozrela som sa na Shawna. Prekvapený výraz. Asi nečakal tu svoj nový objav. Cítila som ako sa mi oči naplňujú slzami. Nie nemôžem plakať. Nie tu a pred ním.
"Zlatko predstavíš nás?" opýtala sa. Shawn bol stále prekvapený a nevedel čo mal povedať.
"Toto je Maggy. Moja..." -zaváhal- "...priateľka." pichlo ma pri srdci. Dylan tam len stál a nevedel čo mal povedať. Ani sa mu nečudujem. Vôbec nevie, o čo ide.
"Prepáčte, nejako mi nie je dobre. Mala by som asi ísť. Rada som sa s tebou spoznala." povedala som rýchlo. Môj hlas znel až veľmi pokojne. Za čo som celkom rada. Rýchlo som si zobrala noty a utekala preč. Cítila som, ako mi slzy voľne tečú.
"Počkaj Lena idem s tebou." niekto zakričal. Dúfala som, že to je Shawn, ale to by som dúfala márne. Bol to Dylan. Rýchlo ku mne pribehol a objal ma okolo pliec.
"Neplač. Poď objednáme si pizzu a všetko mi vysvetlíš." povedal a pozbudzujúco sa usmial. Vďaka Bohu za Dylana.

Shawn
"Čo tu robíš?" odtrhol som sa od Meggy.
"Veď si mala prísť až zajtra." bol som strašne zmetený. A naviac ma bolel pohľad Leni. Ako tam stála a pozerala sa na mňa. Ako na zradcu.
"Noa? Veď som ju chcela prekvapiť." povedala. Položil som si hlavu do dlaní.
"Neboj Shawn. Si videl jej výraz? Už bude žiarliť. Neboj tvoj plán víde." poznamenala.
"A čo som ti hovoril. Aby si ma nebozkala pred ňou. Ty vôbec vieš čo som ti hovoril?" opýtal som sa rozhorčene.
"Áno. Mám hrať tvoju falošnú priateľku, aby Lena žiarlila. Pretože ty žiarliš na Dylana." tu poslednú vetu pošepkala, ale ja som ju počul. Pozrel som sa na ňu škaredo. Zasmiala sa a povedala:
"No poď ty môj falošný priateľ." buchla ma do ramena. Toto bol ale deň.

Lena
"Takže sa ti Shawn páči? Však?" opýtal sa ma priamo. Len som prikývla. Jedli sme pizzu. Ta je vždy vítaná. Sedeli sme na hoteli v izbe. Preplakala som asi hodinu a chudák Dylan tu bol so mnou a ukľudňoval ma.
"Strašne ma štve." prvá fáza: plač za mnou. Druhá fáza: hnev, len prichádza.
"A ani nie je pekná... je pekná." uznala som. Má nádhernú postavu, krásne vlasy, tvár. Je proste dokonalá. Dylan bol ticho. Premýšľal. To je jeho typický pohľad, kedy niečo vymýšľa. Začínam sa báť, či to nie je nejaký útok.
"Mám nápad. Čo keby sme spolu chodili?" počkať čo povedal?
"Ale akože myslím. Fake couple. Chápeš? Aby žiarlil."
"No neviem, či to je dobrý nápad Dylan." pokrútila som hlavou.
"No ták. Neboj sa." váhala som.
"Tak dobre." povedala som. Ale aj tak sa mi to nepáči.

Tak drahí čitatelia, máte tu ďalšiu časť. Dúfame, že sa Vám páčila. A ďakujeme za všetky komenty a votes.
Luv ya ❤️
Pizzasquad21