Už sú to dva roky od otcovej smrti. Je na lepšom mieste. Dnes je výročie jeho úmrtia. Je mi ľúto, že práve dnes s Dávidom nie sme so zvyškom rodiny, ale viem, že sú v dobrých rukách, a že sa majú dobre. Po otcovej smrti sa akoby nejakým zázrakom mame podarilo postaviť sa na nohy a rozbehnúť. Dovolím si povedať, že je najlepší rodič akého mohli decká mať. Aj keď sme sa s Dávidom snažili najviac ako sme vedeli nikdy sme úplne nevedeli nahradiť otcovu aj maminu lásku naraz. Teraz sme obaja v New Yorku. Dávid má prácu, ktorá ho baví a ja som sa dostala na školu mojich snov- Juilliard. Všetko ide hladko. Najprv sme na sťahovanie sa do New Yorku ani nepomysleli, ale nakoniec sme s takto dohodli. Ja som samozrejme nastavená tak, že keby mi mama zavolala, že nás potrebuje na Slovensku odišla by som za nimi prvým lietadlom. Ale viem, že je to takto dobré.
Vo chvíľach ako sú práve tieto mi otec veľmi chýba. Mali sme spolu dobrý vzťah, avšak keď som odišla na turné dlho som ho nevidela a párkrát som už aj ľutovala to, že som ich opustila a cestovala po svete. Otec mi na to stále povedal, že nikdy nemám ľutovať, čo som spravila. A že je na mňa veľmi hrdý. Že neľutuje ani jednu sekundu toho čo som bola na turné so Shawnom.
Shawn. To meno mi už príde ako neznáme. Keď spomínam na turné, spomínam na pocit, ktorý som zažívala na pódiu, na mestá, ktoré som vďaka tomu mohla navštíviť, nie na neho a na to čo som k nemu cítila. Klamal. Klamal, keď mi povedal, že tu bude stále pre mňa. Klamal, keď povedal, že mi pomôže s hocičím. Nebol schopný ani zdvihnúť jeden poondiaty telefón. Časom som naňho myslela menej a menej, až teraz, keď ho niekto spomenie (čo sa stáva relatívne často, keďže prešli tri roky a pozná ho skoro každý) počujem presne to, čo predtým ako som ho spoznala. Popová hviezda, ktorá má pár dobrých pesničiek.(poznámka autora: VŠETKY SÚ ÚŽASNÉ)
"Lena? Si v pohode?" vytrhol ma Dávid z mojich hlbokých myšlienok. Ani som si neuvedomila ako silno som zvierala hrnček v mojej ruke a slzu kotúľajúcu sa po mojom pravom líci. Kývla som párkrát hlavou z hora dolu. Chrbtom ruky som si zotrela slzu.
Strhla som sa pri hlasnom zvuku zvončeka prichádzajúceho od vchodových dverí.
"To bude Zara. Otvoríš jej prosím?" poprosila som Dávida, keďže už aj tak stál.
"Ahm jasné, otrok v akcii." vzdychol si, ale aj tak napokol išiel ku dverám a pustil Zaru dnu.
"Jej Dávid ahoj." počula som z chodby Zarin hlas. Nemohla som ich z gauča vidieť, ale vedela som si predstaviť vysmiaty výraz na jej tvári. Od Dávida som nepočula žiadnu odozvu a o pár sekúnd prešiel naspäť do svojej izby. O chvíľu vošla aj Zara oblečená ako inak v pyžame.
"Mám zmrzlinu, popcorn, gumových macíkov a čokoládu. Chcela som kúpiť aj tyčinky, ale povedala som si, že si musíme strážiť postavy." zasmiala sa a začala vykladať všetko jedlo na menší stolík pred gaučom. Ja som za ten čas zapínala televízor a vyberala čo si na Netflixe pozrieme.
"Klasiku, či niečo čo sme ešte nevideli?" opýtala som sa aj keď som vedela čo povie.
"Klasiku." Zapla som Gossip Girl. Obe sme potrebovali vypnúť a nerozmýšľať aspoň na chvíľu.
"Idem von. S "večerou" na mňa nečakajte." keď Dávid povedal slovo večera naznačil dvomi vstýčenými prstami úvodzovky pri pohľade na jedlo pred nami.
"Okay." kývla so plecami. Nebolo to nič neobvyklé. Ďalej som do seba pchala zmrzlinu poliatu čokoládou a gumovými medvedíkmi.
"A Dávid?" ozvala sa Zara. Dávid zastavil v zárubni dverí a hodil na Zaru ledabolý pohľad. Keď nič nepovedal tak Zara pokračovala. "S kým že ideš?" opýtala sa hamblivo.
"Nie žeby to bola tvoja starosť, ale s Dalyiou." niekedy nerozumiem ako sa jeho správanie dokáže zmeniť keď je Zara na blízku. Mne by to takto škarede nepovedal. A je to gentleman. Nechápem tieto zmeny v jeho správaní. A taktiež Dalyia je naša spolužiačka. No ako to povedať... Pre Dávida si predstavujem niečo iné. Niečo lepšie. Dievča, ktoré je umelecky založené, má silné morálne zásady a nekľakne pred každým chlapcom, ktorý na ňu žmurkne. A presne to Dalyia nieje. V poslednej dobe s ňou trávi Dávid veľa času. Ale on ju nevidí v škole tak ako my, takže nevie všetko, no mňa v tomto nikdy nepočúva.
Pritisla som si Zaru do tuhého objatia a pomalými pohybmi som ju hladila po vlasoch. Vedela som, čo k nemu cíti. Najprv mi to prišlo divné, lebo stále je to môj brat, ale čím viac som poznávala aká Zara je vedela som, že pre Dávida by bolo "perfect match". Škoda, že on si to nevšímal. A aj keď si to všímal ignoroval to.
Výška je niečo úplne iné ako som čakala. Pokiaľ ste na Juilliarde musíte stále dokazovať, ako veľmi si zaslúžite tam byť. Je toho stále neskutočne náročné. Teda nie vtedy, ak vám bohatý rodičia zaplatili vaše miesto tam, ako napríklad Dalyii. Keď si ale odmyslíme tú drinu, je tu aj veľa plusov. Napríklad za ten rok a pol čo som na univerzite spoznala so naozaj veľa super ľudí. Takisto aj Zaru, ktorú by som teraz za nič na svete nevymenila. Je to môj strážny anjel. Zara je strašne dobrá duša. Husté hnedé kučeravé vlasy jej siahajú po ramená a jej sýto zelené oči upútajú pozornosť hneď na prvý pohľad. Okrúhle okuliare jej look dopĺňajú a aj keď na nich stále nadáva ja si stojím za svojím, že kráse jej to len pridáva. Na nose ma nose ring, ktorý by som na ňu zpočiatku vôbec nepovedala, ale časom sa mi to páči viac a viac. Je nižšej postavy a jej štýl obliekania je celkom pestrý a farebný.
Taktiež chodíme na zájazdy, do divadla, na operu a do galérii. Oh a taktiež je na kampuse raz za čas (pomerne dosť často) nejaká párty, na ktorých sa s partiou občas zastavíme. Niekedy mám však dni kedy sedím zababušená v deke a čítam aj niekoľko hodin v kuse, alebo hrám na nejakom nástoji.
Zobudila som sa a hneď ako som sa posadila do chrbta mi udrela silná bolesť. Och zase? Stále so Zarou zaspíme na gauči a celý deň som dolámaná. Pretrela som si unavené oči a odblokovala som si mobil a pozrela na čas. 10:54. Premkla mnou panika. Prvú lekciu sme mali o 10.
"Zara! Zobuď sa! Zmeškali sme prvú prednášku!" zbesilo som ňou triasla. Keď otvorila oči vyzerala tak šokovane ako ja.
"Čo sa deje pre Boha živého?" nechápala.
"Zmeškali sme pr-" zasekla som sa v polke vety keď som si spomenula aký je dnes deň. Nedeľa. Venovala som Zare jeden zahabený a ospravedlňujúci pohľad. Ona len prevrátila očami a hodila sa naspäť a hlavu zaborila do vankúša.
"Čo si dáme na raňajky? Možeme si spraviť vajíčka, alebo palacinky." Postavila som sa po chvíli so škvŕkajúcim bruchom.
"Ďakujem, ja si dám len nejaké ovocie." odpovedala Zara naschvál prehnane snobským hlasom. Neodolala som úsmevu a odvetila. "Beriem to za tie palacinky." to už sme sa smiali obidve.
Na to, ako veľmi Zara milovala jedlo, vyzerala úchvatne. Postavička ako lusk, jemné črty tváre a krásna pleť. Ako môže byť ten Dávid taký slepý? Zahnala som túto myšlienku a začala vyberať ingrediencie potrebné na palacinky. Počula som za sebou kroky a automatiky som sa pozdravila, "Dobré ránko braček, na raňajky budú palacinky." Múka, mlieko, cukor-
"Ja takéto tukom a sacharidmi naplnené jedlá nejedávam. Je to akoby si si do tela pchala jed. Mala by si si dať radšej nejaké ovocie, ako ja." Počula som za sebou namiesto hlasu svojho brata nepríjemný piskľavý hlas. Zamrzla som. Čo tá tu robí?
"Dalyia, môžem vedieť čo tu sakra robíš?" Neskrývala som znechutenie v hlase.
"Prečo sa radšej nespýtaš svojho bračeka?" Spokojne si otvorila chladničku a začala vyberať ovocie. Ako prvé som sa pozrela na Zaru. Obe sme si teraz vymieňali zmätené pohľady.
Zmätený pohľad na Zarinej tváry hneď vymenil hnev a náznak smútku v jej očiach keď si všimla, že na sebe má Dávidove tričko. Hlavou som jej naznačila nech ma nasleduje do mojej izby.
"Je mi to ľúto, Zara. Ty si úžasná a David musí byť slepý aby to nevidel. Je to jeho chyba. Jeho strata. Ich "vzťah" by nemal žiadnu budúcnosť. A on to zistí, ale už bude neskoro, pretože aj keď je môj brat a mám ho nespočetne rada, ty si nezaslúžiš sa kvôli nemu trápiť. Rozumieš?" Snažila som sa ju povzbudiť a myslela som to úprimne.
"Máš pravdu. Ešte že tu stále máme Shawna." Pousmiala sa na tapete zamknutej obrazovky na jej telefóne. Zara miluje Shawna. A nie, nevie, že ho osobne poznám ani nič podobné. A tak skoro sa to ani nedozvie, keď vôbec. Nepozná ho až tak dlho a nieje až taký stalker, aby si zisťovala že na turné pred tromi rokmi mal nejakú klaviristu, s ktorou ho štvrtina sveta shipovala. Keď to takto poviem znie to absúdne, ale je to tak.
S Dávidom som sa rozhodla porozprávať a hlavne snažiť sa mu otvoriť oči čo sa týka Dalyie. Nenechám ho spadnúť.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Melódia tvojho srdca
Hayran KurguMôj plán bol takýto: 1. Prijatie na Julliard 2. Vyštudovať Julliard 3. Zapísať sa do dejín hudby Ale čo ak sa jej do cesty pripletie on a celý plán sa zmení? ,,Ďalší...
