Melódia tvojho srdca

10. Kapitola

O týždeň v piatok:

V aute, ktoré šoféruje strýko Peťo okrem motoru nepočuť nič iné. Obaja len mlčky sledujeme cestu. Už je to tu. Ideme na letisko. Posledné dni som vôbec nemohla spávať. Nemohla som prestať rozmýšľať nad tým, či som spravila dobre keď som nakoniec súhlasila so Shawnovou ponukou. Čo ak hneď prvú show nejako pokašlem alebo sa pomýlim? Alebo sa mi stane nejaký trapas, ktorý sa stane virálnym a budem všetkým na smiech? Alebo sa im proste len nebudem páčiť? Nakoniec som pri každom jednom rozmýšľaní prišla na to, že všetci tí ľudia tam budú kvôli Shawnovi a nie mne, takže všetka pozornosť bude len na ňom, čo ma samozrejme teší a som za to rada.  To ticho som sa snažila prerušiť aspoň rádiom. Naladila som prvú stanicu a z reprákov auta sa ozvalo:
"Už zostáva len pár dni do prvej a teda otváracej show známeho speváka Shawna Mendesa. Udeje sa v Glasgowe, v Škótsku a bude to bomba..." hneď keď som to počula rádio som radšej rýchlo vypla. Toto mi teda nepomohlo. Povzdychla som si. Peťo na to zareagoval jemným zasmiatim sa. Čakala som všetko, len smiech nie. Udivene som sa naňho pozrela.
"Si taká vystresovaná až je to vtipné. neboj sa ty to zvládneš. Hudbe sa venuješ prakticky od nepamäti, takže nieje o čom. Si naozaj šikovná. Hlavne kľud." ukľudnoval ma počas toho ako parkoval. Teda aspoň sa o to snažil.
"Vážne? Na viac sa už nezmôžeš?" nedalo mi to a musela som sa na jeho výraze zasmiať a môj chabý pokus o odľahčenie situácie nechať visieť vo vzduchu. Radšej som vystúpila z už zaparkovaného auta. Peťo ma nasledoval. Vybral moju skromnú batožinu z auta. Obzrela som si obrovskú budovu letiska. Teraz mi niečo došlo. Vôbec som sa so Shawnom nedohodli, kde sa stretneme, takže teraz môžem blúdiť po celom letisku a hľadať ich. Super. Objatím som sa rozlúčila s Peťom.  Obzrela som si veľkú budovu letiska a vydala som sa naprieč dobrodružstvu.

Nakoniec hľadanie Shawna asi nebude až také ťažké. Tipnem si, že je to ten chalan uprostred davu šalejúcich teenageriek. Hm... tak čo teraz? Do toho davu sa mi teda vážne nechce. A očividne ani nemusím keďže si ma tiež všimol a máva mi rukou. Odrazu sa všetky pohľady zo Shawna presunuli na mňa, no už neboli tak pobláznené ako... počkať čo? Šokované? Udivené? Neviem. Každopádne boli dosť pofidérne a väčšina z nich nebola ani veľmi príjemná. Fúha. Môj počiatočný plán veľmi na seba minimálne do koncertu nepútať pozornosť dosť očividne zlyhal na plnej čiare. Nezostávalo mi nič iné ako sa ku nemu nakoniec naozaj pretlačiť skrz veľký dav. O všetko ostatné sa už postarala SBSka. "Vyzerá o tak, že tvoji fanúšikovia ma nikdy neprestanú prekvapovať." prehodila som namiesto pozdravu.
"Oh ahoj. Tiež ťa rád vidím." zaironizoval. Nechala som to tak a nikto z nás už neprehovoril až do momentu keď sme dorazili pred súkromné lietadlo pri ktorom okrem nás a pilotov nebol nikto. Nedalo mi to a musela som sa opýtať.
"Nemalo nás tu byť trochu viac?" otočila som sa naň.
"Áno malo no nakoniec musela Sarah a všetci ísť o pár dní skôr." vysvetlil mi.
"Aha." na nič viac som sa nezmohla. Toto bude ešte zaujímavá cesta...

V lietadle sme sa usadili na miesta vedľa seba. Po chvíli lietadlo vzlietlo. Našťastie z lietania nemám až taký strach. Keď som pomyslela na to, aký dlhý tento let bude rozhodla som sa že najlepšie bude zabiť čas pozretím nejakého filmu. Preto som sa presunula ku sedačkám pri obrazovke a tým som nechala Shawna osamote. Nie však nadlho. Hneď ako som si vybrala film prisadol si ku mne. Tak som si povedala že asi bude pozerať film tiež, ale nie. Namiesto toho do mňa neprestajne niečo hučal. Najprv som sa snažila nevšímať ale po neustálom opakovaní môjho mena mi praskli nervy. Stále len "Lena! Lena! Lena! Heeej Lena?"
"Áno Shawn?" povedala som s očividnou otrávenosťou cez zaťaté zuby
"Ahoj." nevinne sa usmial a očiach mal maličké iskričky.
"To nemyslíš vážne toto." mierny hnev teraz vystriedalo značné pobavenie. Shawn sa už zadržiaval smiech a keď som videla že to už nevydržal prepukol v obrovský záchvat smiechu pridala som sa k nemu a začala som sa nekontrolovateľne smiať.

Nakoniec cesta nebola až taká hrozná. Síce som nakoniec ten film nepozerala, ale rozprávala si so Shawnom veselé príhody z detstva. Po pár hodinkách celkom vyčerpávajúceho rozhovoru som si povedala, že čo bude lepšie ako spánok? Nič. A presne preto som sa oprela o sedadlo a pomaly ale isto upadala do ríše snov.

Z môjho sladučkého spánku ma zobudilo to, ako sa ma niekto veľmi silno a drasticky snaží zobudiť trasením mojich ramien a hovorí ba priam až kričí: "Lena! Lena! Zobuď sa naše lietadlo sa veľkou rýchlosťou rúti priamo do Tichého oceánu!"
"Čo? Nie to nemôže byť pravda! Ja nechcem umrieť!" tým ako som bola rozospatá poriadne som ani nevidela. A vtom mi to došlo. Veď mi vlastne cez Tichý oceán ani neletíme a tým, že ideme do Škótska tak nad ním letieť ani nebudme. To je ale idiot. Pozriem sa naňho ako od smiechu dobre že nie po zemi váľa. Takéto vtipy. "Máš tri sekundy na útek" povedala som seriózne no on sa ďalej smial. Smiech ho prešiel keď som naozaj začala odpočítavať: "3.........2..........1! Si mŕtvy muž, Mendes!" obaja sme zbesilo začali utekať po celom lietadle a ja som sa snažila dolapiť.
"ÁÁÁÁÁ!" kričal ako pojašený. Obom nám došiel dych čo znamenalo len bojové postoje oproti sebe a neskutočné dychčanie nás oboch.
"Spartaaaaa!!!!" zakričala som a rovno som sa naňho hodila. Skončilo to tak že som na ňom skončila úplne rozvalená a obaja sme sa ako inak neskutočne smiali. Čo určite ani jeden z nás nečakal bolo to, že sa práve v tedy otvoria presne tie dvere lietadla pri ktorých ležíme. Odrazu na nás okolo stovka Shawnových fanúšičiek, ktorých ho boli privítať na letisko upierali svoje prekvapené pohľady.