Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

31. Kapitola - Temný les

Luna

Otvorila som oči. Všetko sa mi zdalo iné. V mojej hlave bolo prázdno a mala som pocit, že mi v nej aj duní. Chcela som sa postaviť, ale moje telo nevládalo. Snažila som sa sústrediť na jeden cieľ, no všetko sa mi akosi točilo. Zafunela som.

Neskôr sa moja hlava spamätala a konečne som sa mohla aj poobzerať. Okolo mňa boli ľudia. Sledovali ma, akoby som tu bola votrelec. Pomaly som sa zdvihla, no končatiny sa mi triasli. Na chrbte som cítila príjemný dotyk. Moje krídla sa mi snažili pomôcť, ale nevládala som. Povzdychla som si.

Vzdala som to. Nedokázala som zdvihnúť svoje telo. Mohla som však hýbať hlavou. Môj zrak spočinul na dvoch dievčatách. Vyzerali ako vodkyne týchto ľudí. Čakala som, čo sa bude diať.

Dievča s tmavohnedými vlasmi, zopnutými nejakou čelenkou, ktorá pripomínala korunku a šedými očami, v ktorých som videla odhodlanie a nejako som aj tušila, že vždy spraví všetko preto, aby ochránila ostatných, pristúpila ku mne. Neušlo mi, že ma na chrbte luk a šípy. Luk však už na pohľad bol niečím zvláštny. Videla som okolo neho biely dym.

„Som kráľovná Temného lesa. Volám sa Lily a toto je naše územie. Našli sme ťa a ošetrili. Tvoje telo bolo pokryté ranami, akoby si sa zrútila z neba. Viem však, že to nie je pravda. Netuším však, ako si sa dostala do srdca lesa, snáď mi na to odpovieš." Skúmavo ma sledovala a jemne sa dotkla môjho tela. Zachvela som sa.

Labkou som sa snažila zaprieť a aspoň sa jej jemne ukloniť. Každý pohyb ma stál priveľa úsilia, no netušila som, ako jej mám odpovedať. Keď som otvorila ústa, vyšlo z nich len zavrčanie. Pomaly ma chytala panika. Nevedela som, čo robiť, no cítila som v sebe, že niečo nie je v poriadku. Niečo sa stalo.

„Nemusíš sa nás báť, princezná Luna. Vieme o tebe všetko a aj to, čo sa v poslednej dobe dialo v paláci. Síce netuším ako si sa dostala práve sem, ale snáď na to spoločne prídeme." Zadívala sa mi do očí.

Cítila som okolo nás mágiu. Niečo robila, no netušila som, čo to je. Jej slová mi však nedávali ani zmysel. To, čo hovorila mi nič nehovorilo i keď som miestami mala pocit, že je to pravda. Kto som a čo sa stalo? Sklonila som hlavu a snažila sa spomenúť.

Moje myšlienky si však nevedeli nič vybaviť. V hlave som mala prázdno a mala som pocit, že je tam aj temnota. Zakňučala som a pozrela na ňu. Naše oči sa stretli. Ak ma ona pozná, možno by mi vedela pomôcť!

„Zdá sa, že si naša mladá dračica nespomína na nič. V jej spomienkach je len temnota."

Pozrela som sa za seba. Až teraz som si uvedomila, že tam stojí nejaký muž. Srdce mi začalo biť ako o život. Bála som sa, čo so mnou chcú spraviť. Ako im môžem veriť?

„Pst! Len pokoj, princezná Luna. Všetko bude v poriadku. Len sa uistíme, či sa tvoje spomienky dajú vrátiť späť. Som niečo ako liečiteľ, ktorý však dokáže viac. Slúžim kráľovnej Lily a jej sestre Katy," uklonil sa mi. Zmätene som ho sledovala. Volám sa Luna?

Pokoj?! Ako mám byť pokojná, keď si na nič nespomínam a vás ani nepoznám? To sa ti ľahko hovorí! Zavrčala som a chcela sa vzdialiť, ale moje telo protestovalo. Spadla som hneď na zem.

„Jej telo sa spamätá, no je slabá. Nech sa stalo čokoľvek, tak to malo vplyv na všetko. Mala by sa najesť a nabrať silu. Môžem jej dať kúsok z tej mojej sily, aby sa mohla postaviť a hýbať, ale i tak sa potrebuje najesť. Zotaviť sa..." hovoril a jemne mi prechádzal po tebe.

Chvela som sa pri jeho dotyku, no nebránila sa. Ak mi pomôže, budem rada, no neviem, či im môžem veriť. Nepoznám ich i keď sa mi predstavili. Muž zavrel oči a obidve ruky položil na moje telo. Cítila som energiu, ktoré mi začala prúdiť telom. Zavrela som oči.