Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

19. Kapitola - Krvavý Mesiac

Max

Nenašiel som nič, čo by zrušilo naše spojenie. Avšak, existovala predsa len jedná možnosť a to tá, že by musel jeden z nás zomrieť. Štvalo ma to. Dá sa povedať, že som neprišiel na nič a nič som nevyriešil. Naše spojenie tu bude pokiaľ budeme obaja žiť.

Bola výhoda, že bola niekoľko týždňov mimo hru, no hnevalo ma to. Cítil som všetky jej pocity a presne som vedel, kde sa nachádza i keď ju nikto nevidel.

Jack chodil na miesto, kde si myslel, že je i keď to presne nevedel. Sám som nechápal, prečo som to tiež robil. No s tým rozdielom, že ja som cítil jej prítomnosť len na jednom jedinom mieste a to pri mesačnej jaskyni. Vedel som, že sa jej telo tam premiestnilo i keď som nepoznal dôvod. Mohol som len hádať, prečo je to tak.

Po niekoľkých týždňoch sa tu znova ukázala. Dýchala, chodila a bola zmätená zo všetkého. Bol som vtedy s Moon a čakal na jej rozkazy, keď vkročila do veľkej sály. Prekvapilo ma to. Vždy som vedel, kam mieri a čo robí. Preto som sa jej úspešne vyhýbal, no ten deň bol iný. Bol som aj rád, že ju vidím, i keď som sa jej podhľadom vyhýbal.

Dní ubiehali a vo svojom vnútri som cítil, že sa krvavý mesiac blíži. Drak vo mne sa prebúdzal. Snažil som sa nič nedať najavo, no začínalo to byť čoraz viac ťažké. Začal som sa vyhýbať aj Moon i keď mi dala za úlohu, aby som sledoval Lunu a dával na ňu pozor, keď bude chcieť opustiť Mesačný palác, robil som to však aj v paláci. Potreboval som ju vidieť.

Mal som však pocit, akoby to Moon spravila zámerne, no nenamietal som a robil si svoju robotu. Aspoň som ju mal stále na očiach i keď som sa k nej radšej nepribližoval.

Horšie na tom bolo, že ona vedela, že ju sledujem. Veľa krát sa pozrela mojim smerom. Myslím, že ma dokonca aj videla, no nič nepovedala. Neskôr sa však zavrela do svojej izby a tam bola.

Mal som chuť jej zaklopať a spýtať sa, čo ju trápi. Chodila ako mátoha. Moon jej konečne povedala, kde sa nachádza dračia jaskyňa. Povedala jej dokonca aj o tom, čo sa blíži. Videl som jej v očiach strach. Netušila, čo môže čakať.

Myslel som si, že hneď, ako sa dozvie, kde je jaskyňa, odíde, no na miesto toho sa zavrela v izbe, akoby sa bála, že by znova niečo zlé spravila. Vedel som, že sa s Jackom vtedy pohádali. Jedná moja časť bola rada. Nechcel som, aby tí dvaja boli spolu. Som naivný! Predsa len netuší, kto som.

Raz som však nedával pozor a narazili sme na seba. Bol som zamyslený a neuvedomil si, že je tu aj ona. Boli sme tak blízko seba... Keby tam nebol Jack, určite by sa veľa vecí spýtala, no len pokrútila hlavou a kývla mi na pozdrav. Obišla ma a šla ďalej, no i tak som videl, že sa niekoľkokrát obzrela.

Čakal som na ten deň, kedy sa mi buď ona, alebo ja jej prihovorím. Zatiaľ som na to odvahu nenabral. Nevedel som, čo by som jej povedal. A ona... Jack s ňou niekedy chodil, ako jej strážny pes. Možno aj preto neodišla z paláca.

Rozhodol som sa preto konať. Šiel som za Moon a vysvetlil jej situáciu. Chcel som, aby Jacka nejako zamestnala a Luna mala aspoň chvíľu pre seba. potrebovala to nielen ona, ale aj jej drak. Chcela voľnosť! Potrebovala ju.

„Dobre, priveď mi ho sem. Aj tak potrebujeme prebrať nejaké veci. Všimla som si, že je teraz nejako bez nálady. Dúfam, že máš pravdu a voľnosť jej prospeje. No prosím ťa, aby si na ňu dohliadal."

Prikývol som a šiel za Jackom. Myslel som si, že bude namietať, ale tiež to uznal, že potrebuje s Moon vyriešiť nejaké veci. Od toho dňa jej dal akú takú voľnosť. Vtedy som využil príležitosť a sledoval ju na každom kroku.