Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

29. Kapitola - Návrat do Podsvetia

Jack

Od vtedy, ako pravda vyšla najavo som premýšľal nad tým všetkým. Stále ma to hnevalo a nedokázal som jej to odpustiť. Môj hnev však prerástol. Cítil som temnotu, ktorá mi pomáhala a napĺňala ma. Aspoň niečo ma vedelo spraviť šťastným...

Vyhýbal som sa jej, no i tak ma to stále k nej ťahalo. Stále ju milujem i keď by som nemal. Idem sa zblázniť z tých pocitov! Počul som hlasy, ktoré ma viedli. Cítil som nádej, že ju môžem získať späť! Chcel som ju mať len pre seba ani on to nezmení!

Vedel som, že to, čo sa medzi nami stalo, u nej zaniklo, ale u mňa nie. Videl som ju na každom kroku. Sám netuším, kedy som sa stál na nej tak závislí, že sa teraz z toho idem zblázniť.

Môj čas v tejto krajine sa kráti. Blížila sa ďalšia vojna, ktorá vypukla vďaka nej i keď ona o tom nevie. Niektoré krajiny ju chceli získať, no cez Podsvetie sa ďalej nedostali, čiže ju nemohli nájsť i keď existujú cesty, cez ktoré sa dá dostať do niektorých svetov.

Bola výhoda, že som sem prišiel. Aspoň som mohol Moon požiadať o pomoc. Potreboval som ju. Napadlo mi, že by som to mohol využiť, aby som ju získal späť. Znova bude len moja a ani on to nezmení. Môže byť aj jej druh, no ja som ten, čo ju sem priviedol! Len vďaka mne objavila tieto svety! 

Zaťal som päste a pozrel do zrkadla. Moje oči sa menili. Už neboli modré, ako kedysi. Videl som v nich hnev, nenávisť a túžbu zničiť ich.

„Sprav to!" šepkal mi niečí hlas v hlave. Prikývol som. Moja mágia rástla a bol som za to rád. Nech už som bol akýkoľvek, teraz som takýto a nikto to nezmení! Temnota mi dala silu a ukázala cestu.

Niekto mi zaklopal na dvere. Vedel som, že to našťastie nie je on. Už by som mu asi strelil. Vždy keď ho vidím, mám nervy. Zavrel som oči a nechal mágiu, aby preskúmala kto to je. Bol to Harry. Počul som jeho myšlienky a ako opatrne vošiel do izby.

„Kráľovná ťa očakáva. Mám ťa k nej priviesť." Cítil som, že si ma obzerá. Otvoril som oči a otočil sa.

„Dobre, tak poďme," pozrel som naňho. Neušlo mi, že jeho tvár zmenila farbu, keď ma zbadal. Možno som aj vyzeral hrozne, ale nebolo to len tým. Prešiel som okolo neho a šiel s ním za Moon. Už teraz som premýšľal nad tým, čo mi povie. Vedel som, že nedovolí, aby šla so mnou späť do Podsvetia, nie keď našla svojho druha.

Pri mojom zamyslení sme sa ocitli pred veľkou sieňou. Stráže nám otvorili a obaja sme vošli. Kývol som Harrymu, že nemusí ísť so mnou. Pochopil to a otočil sa. Tieto záležitosti sa ho netýkajú, teda, nechcel som, aby vedel, že je niečo inak.

Predstúpil som pred kráľovnú, no nepokľakol som. Možno by som mal mať úctu, ale tá už nie je! Veci sa zmenili a otočili o stoosemdesiat stupňov. Videl som jej zmätený pohľad, no neriešil som to.

„Ako iste vieš, musím sa už vrátiť do Podsvetia. Žiadam ťa, aby si mi pomohla vo vojne, ktorá mi hrozí a na oplátku budem i naďalej tvoju krajinu chrániť... Sme spojenci a nezabúdaj na našu dohodu, ktorú sme uzavreli, keď som zabil svojho otca." Prekrížil som si ruky na hrudi a pozorne ju sledoval. Nepáčil sa jej tón môjho hlasu, no nech sa nečuduje. Nespal som dosť dlhú dobu.

„Viem, že dohoda, ktorú medzi sebou máme zahŕňa, aby si naše krajiny pomáhali. V minulosti si pomohol nám, teraz je rada na mne. Dovolím ti zobrať si časť mojej armády, ktorá ti pomôže vo vojne..."

Prikývol som, no obaja sme, zdá sa vedeli, že to nie je všetko. „Ako iste vieš, vaše veličenstvo, niektoré veci sa zmenili. No i keď sa objavil ďalší drak, želám si, aby Luna šla so mnou. On môže ostať tu a chrániť vašu krajinu..." na perách som mal jemný úškrn, ale snažil som sa to zakryť. Mierne som dúfal, že na túto dohodu pristúpi.