Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

30. Kapitola - Pátranie

Max

Cítil som sa zvláštne. Niečo mi tu nesedelo. Bál som sa o ňu, no i tak som jej dovolil, aby šla za ním. Mohol som ísť za ňou a zastaviť ju, no nespravil som to. Ostal som s Harrym a sledoval zem. Pichalo ma pri srdci a mal som zlé tušenie. Uvažoval som nad tým, čo nám Harry predtým povedal. Mal som ju predsa len zastaviť!

Horšie bolo, že si predo mnou zablokovala myseľ, ale aj pocity. Necítil som nič, čo ona. Mal som preto ešte väčší strach, no veril som jej a dal jej šancu sa s ním porozprávať.

Pichanie prešlo do bolesti, pri ktorej som takmer nemohol ani dýchať. Moje srdce vynechalo niekoľko úderov. Vedel som, že sa niečo stalo! I keď som sedel vedľa Harryho na múriku, spadol som a držal sa pri srdci. V očiach ma pálili slzy.

„Si v poriadku?!"

Pristúpil ku mne Harry a snažil sa mi pomôcť. Cez tú bolesť som nemohol ani rozprávať a ani sa poriadne sústrediť. Skríkol som, keď bolesť zosilnela. Vedel som však, že táto bolesť nie je len moja.

„Luna!" skríkol som a pozrel na oblohu.

Oblaky zakryli mesiac a hviezdy. Cítil som smútok, ktorý sa šíril po celej krajine. Akoby aj nebo smútilo. Počul som kroky a vedel som, že sem prišla aj Moon. Nebola však sama. Ani neviem, kedy som sa otočil a ležal na chrbte.

Počul som ďalšie hlasy. Rozprávali na mňa a snažili sa mi pomôcť, ale moje inštinkty sa sústredili len na jednu osobu. Na moju družku, ktorej sa niečo stalo. Mal som ju zastaviť a nie len tak nechať odísť! Nevedel som, čo sa jej presne stalo, no cítil som bolesť a bolesť aj z toho, že naše puto zanikalo. Mal som pocit, akoby sa mi rútil svet.

Bolesť rázom zmizla, no neostalo po nej nič, len prázdnota. Necítil som žiadne spojenie, ktoré sme doteraz medzi sebou mali. Ležal som na zemi a sledoval oblohu. V diaľke sa blyslo a zahrmelo. O chvíľu som ucítil ako mi kvapky padajú na tvár. Nebo smútilo.

„Max! Čo si cítil?!" naliehala Moon.

Očami som sa presunul na ňu. Cítil som, že mi pár sĺz stieklo po lícach, no dážď ich zotrel hneď, akoby si ich oni všimli. Asi som pochopil ako sa Moon cítila, keď prišla o svojho druha. Celkom som jej závidel, že tú bolesť dokázala lepšie vydržať než ja.

„Je preč... Naše spojenie zaniklo," šepol som.

Hlas sa mi chvel. Videl som prekvapené pohľady. Harry sa rozbehol do paláca, akoby sa chcel uistiť, či je tu. Možno šiel za Jackom. Možno niečo tušil.

Moon si čupla ku mne a snažila sa ma upokojiť. Znova som sa cítil ako malý chlapec, ktorého kedysi našla. Pomohla mi posadiť sa, no stále som cítil tú bolesť. Pozrel som na ruku, kde sme mali symbol nášho spojenia. Bola tam len polovica. Presne, ako má Moon. Náš symbol sa však skladal z drakov.

Rukou som si prešiel po symbole. Moon si to všimla. „Vaše puto je preč..." šepla smutne, akoby to až teraz pochopila.

Chcel som jej odpovedať, no moje slová sa stratili. Znova sa blyslo a zahrmelo. Zvláštne, že len tak z ničoho prišla búrka. Predtým to vyzeralo, že bude nádherná noc, no to sa rázom zmenilo. Akoby aj počasie reagovalo na ňu.

Chris pribehol ku mne a tiež sa mi snažil pomôcť. Dlho som s ním veru nebol. Ani tie dní, keď som nebol s Lunou, som s ním nestrávil. Bol som sám a premýšľal nad všetkými udalosťami, ktoré sa stali. Smutne som mu pozrel do očí. Počul to, čo som povedal, alebo sem prišiel neskôr? Videl som, že je vystrašený.

„Musíme ju nájsť! Neverím, že by ju..." nedokončil som to. Nemal som odvahu povedať to slovo. Nemohla predsa zomrieť! Vedel som, že Jack by spravil všetko preto, aby ju mal, no určite by ju nezabil. Moon akoby čítala moje myšlienky a prikývla.