Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

23. Kapitola - Spojenie

Max ma dlho len tak objímal. Bola som šťastná a vedela som, že som sa správne rozhodla. Patríme k sebe a je jedno, čo sa predtým stalo. Bola som rozhodnutá začať od znova. Nemyslela som na nič, čo ma ešte čakalo. Dúfala som len, že to Jack pochopí.

Pritúlila som sa k nemu viac. Počúvala som tlkot jeho srdca. Tiež mi miestami nepravidelne bilo. Stále to nemohol asi vstrebať. Nečudovala som sa mu. Čakal, že sa rozhodnem inak, no spravila som to, čo mi srdce radilo.

Usmievala som sa a vdychovala jeho vôňu. Max mi jemne prechádzal po chrbte a hladkal ma. Páčilo sa mi to. Neviem prečo, no jeho dotyk mi prišiel správny. Asi za to mohlo naše puto.

Po čase som sa však od neho odtiahla. Cítila som sa malátne. Za ten čas, čo som tu nebola, som ani nejedla. Ani netuším, či by som si vedela niečo uloviť. Nikdy som to v dračej podobe neskúsila, no vedela som, že by to bolo asi ťažké. Nemám s tým skúsenosti.

„Si v poriadku?" v hlase som mu počula starosti.

„Som slabá," priznala som. Nemalo zmysel mu to tajiť. Cítil by, že mu klamem.

„Vrátime sa do paláca a naješ sa..."

„Nie! Ešte sa nechcem vrátiť!" pokrútila som hlavou. „Chcem, aby trpeli za to, čo mi spravili. Nemienim sa tam tak skoro vrátiť! Nemali ma zavrieť! Keby mi aspoň povedali pravdu, no len ma omráčili a zavreli do väzenia. Nebolo to od nich pekné!"

„Neboj, uvedomujú si to a obaja sa za to obviňujú. Nebol by deň, keby si to jeden z nich nevyčítal. Je to však tvoje rozhodnutie. Ak chceš, tak ti zbehnem niečo zobrať."

Oči sa mi rozžiarili. Naozaj by to pre mňa spravil? Vrátil by sa do paláca a potom sem? Som však rada, že ma nenúti k návratu. Za toto ma u mňa bod.

„Ak by ti to nevadilo..."

„Luna, pre teba by som spravil čokoľvek! Šiel by som aj na koniec sveta, čakal by som večnosť, hľadal by som ťa, ak by si chcela, no vedel som, že potrebuješ byť sama. Preto som už potom nešiel za tebou. Chcel som ti v tom najskôr zabrániť, no potom som pochopil, že si zmätená a nechal ťa odísť."

„Ďakujem ti za to. Som rada, že si to pochopil," usmiala som sa.

„Tak si oddýchni. Potrvá mi to. Ešte sa o mne nedozvedeli a nechcem to zatiaľ meniť."

„Chápem," prikývla som a pozrela nad seba. Cítila som, ako ma sleduje, no potom sa postavil a zamieril von. Vnímala som, ako sa premenil a odletel. Vydýchla som si a pozrela na svoje ruky, ktoré sa stále chveli. Rozhodla som sa však správne.

Síce som sa rozhodla pre Maxa, stále mám niektoré city aj k Jackovi. Mála som s ním veľa spoločného a on ma priviedol do tohto sveta. Jack mi tiež vedel pomôcť a tiež ma zachránil i keď som mu spravila veľa problémov. Vďaka mne mu hrozí vojna.

Spomínam si, že kedysi, keď som sa ešte nevedela premeniť na draka, mala som pri Jackovi pocit, že som obyčajný človek i keď mi klamal o sebe a o tom, odkiaľ skutočne pochádza. Znova som sa snažila spomenúť na život predtým, než sa môj život takto zvrtol, no spomienky sa strácali a všetko sa mi zdalo také zahmlené.

Už som si nevedela na nič spomenúť. Vedela som len, že tam niekde ďaleko je život, ktorý som kedysi žila, no už sa k nemu nevrátim. Všetko sa zmenilo ten jeden okamžik, keď som sa premenila.

Teraz, keď už viem všetko a viem, čo sa tu deje, chápem že nemôžem byť s Jackom. Nie je mi to súdené. On je princ a ja som drak. Viem, že sme porušili veľa pravidiel, no teraz už všetko dáva zmysel.