Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

15. Kapitola - Irininé územie

Max

Kone sme nechali kúsok za Zakázaným lesom a zbytok cesty sme šli peši. Boli sme už blízko a Mesiac pomaly zapadal. Bolo fajn mať cestou sem spoločnosť a rozprávať sa, no teraz by som bol radšej, keby idem sám. Prečo mi Moon toto spravila? Predsa vie, že sám by som to zvládol. Povzdychol som si a pozrel na nich.

„Sme blízko jej územia. Počkáme, kým mesiac úplne zapadne a pôjdeme dnu. Pôjdem napred a zistím, či je Irina na svojom území. Ak je tam, vy počkáte tu. Vedela by, keby ste prekročili jej územie..."

„A keď tam vkročíš ty, myslíš, že o tebe nebude vedieť?" prerušil ma Mike. Celú cestu sa ma pýtal všelijaké otázky, na ktoré som mu odpovedal. Dlho som sa nestretol s niekým, kto je takto zvedavý. Teda, okrem Chrisa. Toho nepočítam. Ten je zvedavý skoro stále.

„O mne bude vedieť, no o mne vie celý čas," uškrnul som sa. „Síce pracujem pre Moon, ale Irina si myslí, že pracujem pre ňu. Viem, že riskujem a ak to jedného dňa odhalí, skončil som, no nemal som na výber. Doteraz ma neprekukla, tak dúfam, že to ostane tak ešte dlho."

„A keď ťa práve teraz odhalí, čo spravíš?" ozval sa teraz už Harry. Celú cestu ma pozoroval, akoby mi neveril. Nečudujem sa mu, ani ja im neverím. Sú z Podsvetia a odtiaľ neverím už nikomu.

„Ak ma odhalí, ste v tom sami. Ak spravíte jeden nesprávny krok, ste v tom sami. Ak pôjde do tuhého, ste v tom sami. Pochopili ste?" Premeral som si každého z nich.

Všetci prikývli i keď som si všimol, že neboli z toho dvakrát nadšení. Nemali ísť so mnou. Takto vážne riskujem, že stratím Irininú dôveru. Ak zistí, že som Lunu zachránil, tak či tak by som u nej skončil.

„Dobre, to znie férovo. Takže poďme. Chcem vypadnúť už z tohto miesta!" Povedal Mike, celkom veselým hlasom. René a Harry sa potichu zasmiali, no i tak som ich upozornil, aby boli ticho. Síce ešte nie sme na jej území, no vojakov tu môže mať.

Prešli sme ešte kúsok spolu, no potom som im naznačil, aby tu ostali a sám som pokračoval ďalej. Mesiac sa už schoval za hory. Toto bola moja šanca.

Z hlboká som sa nadýchol a vyšiel von. Uvidel som vojakov, ktorí hliadkovali a kývol im na pozdrav. Tiež mi kývli a pozreli do diaľky. Videl som na nich, že ich únava dobieha. Mohli by veru zaspať. Bolo by to výhodné.

Cítil som zmenu, keď som prekročil jej územie. Nenávidel som jej mágiu, ktorá ma priam celého preskúmala. Keď mágia zistila, že som to ja, nechala ma na pokoji. Vošiel som do jaskyne, ktorú si Irina osvojila a kde robila svoje pokusy. Každých päť metrov bol lampáš, ktorý menil farby. Aj v týchto lampášoch bola jej mágia. Neverí nikomu i keď tu má svojich vojakov.

Irina je silná čarodejnica, no výživa sa v kliatbach. Neraz som videl, čo jej kliatba spôsobila niektorým ľuďom. Bolo mi ich ľúto, no na tomto území som sa snažil všetky tieto pocity ukryť. Nemá rada, keď niekto prejavuje súcit voči druhým. Jej vojaci musia zabíjať bez zľutovania.

Myslím, že som mal chalanom povedať, že jej územie je pod jej mágiou. Ak prekročia jej územie, zistí to. Čiže to znamená, že Irina tu niekde bude. Mal by som zistiť kde je a potom ju nejako uspať, aby jej mágia povolila a Mike, René a Harry sa sem mohli bez problémov dostať.

Už som mal v hlave plán, no pred sebou som započul známy hlas. Bol to Chris. Schoval som sa za roh, aby ma nezbadal. Niečo si hundral popod nos a zamyslene kráčal. Zachytil som slová, ako boli: Prečo som ju nepustil? Ako jej môžem pomôcť? Že ja idiot som sa nechal na toto nahovoriť...

Došlo mi, o čom hovorí. Chcel pomôcť Lune, čo ma naozaj prekvapovalo. S Chrisom sa poznáme už dlho. Jeho strýko pracuje pre Irinu už dlhé roky a keď Chrisov otec zomrel, ujal sa ho i keď ho nikdy nemal rád.