Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

11. Kapitola - Krajina Mesačného Svitu

Keď som sa zobudila, bola som v izbe sama. Myslela som si, že po tom, čo sa medzi nami stalo, bude pri mne, ale asi musel ísť znova niečo riešiť. Povzdychla som si a prehrabla vlasy. Neľutovala som nič z toho, čo sa medzi nami odohralo. Páčilo sa mi to.

Ponaťahovala som sa. Po dlhom čase som sa celkom dobre vyspala. Netrápili ma žiadne veci a i keď som pred spaním myslela na náš rozhovor, spalo sa mi skvelo. Sadla som si na posteľ a obzrela sa. Na stolíku pri stene bolo nachystané jedlo.

Usmiala som sa a postavila. Obliekla som si veci, ktoré ostali pohodené na zemi a pozrela na jedlo. Ešte z neho stúpala para. Asi to nie je tak dávno, čo odišiel, alebo mi to sem niekto iný doniesol? V každom prípade, som bola rada. Aspoň som nemusela ísť do jedálne. Neviem, akoby som sa po včerajšku tvárila. Myslím, že by niektorí určite cítili, že sa niečo zmenilo.

Sadla som si a začala jesť. Každé jedlo, ktoré som tu ochutnala, bolo zatiaľ lahodné. A toto nebolo výnimkou. Vychutnávala som si jedlo a znova očami preskúmala izbu. Ako sa mu podarilo tak nepozorovane a ticho odísť?

Keď som dojedla, upratala som izbu a šla ho nájsť. Ak sa niečo stalo, chcem vedieť čo to je. Možno by som mu vedela nejako poradiť a okrem toho, chcem sa dozvedieť viac. Stále toho viem veľmi málo.

Kráčala som chodbami a premýšľala, kde by mohol byť. Nebolo tých miest nejako veľa, ak mal nejaké stretnutie s inými ľuďmi, či bytosťami z iného sveta.

Zaujímavé bolo, že ma nikto nestrážil. Že by bol Mareo s ním? Mykla som plecom a šla ďalej. Sledovala som značky na stenách a dúfala, že sa tam dostanem čím skôr. Hryzla som si pery.

Míňala som jeden lampáš za druhým a ani si nejako neuvedomovala, že okolo mňa chodia ľudia, ktorí ma zdravia. Bola som zamyslená.

Po čase som došla k dverám, ktoré boli jemne pootvorené. Hlasy, ktoré sa nachádzali na druhej strane mi boli povedomé. Bol tam Harry, ale aj Jack. Myslím, že som dokonca počula aj Marea a nejakých vojakov, ktorých mená som si ešte nezapamätala.

*

„Rozhodol som sa!"

„Naozaj si myslíš, že je to rozumný nápad? Poslať ju tam?"

„Nemám na výber, Harry. Čím dlhšie tu bude, tým sa jej stav zhorší. Ak je pravda to, čo vravel Lawson, bude lepšie, ak pôjde do Mesačnej Krajiny na nejakú dobu tam pobudne..."

„Fajn, ale ona nemá žiadne skúsenosti s inými svetmi. Možno si ju predtým, na chvíľu, zobral za hranice Podsvetia do Krajiny Mesačného svitu, ale je iné byť len pri hranici, ako v srdci toho sveta..."

„Viem, Harry, ale nemôžem riskovať."

„Pôjdem s ňou, pán môj..."

„Nie, Mareo! Potrebujem ťa tu. Pôjde s ňou Harry a tých, čo si on sám vyberie. Viem, že sa správne rozhodneš..."

„Rozumiem, pán môj."

„Aj tak sa mi tvoj nápad nepáči, Jack. Čo ak ju tá krajina predsa len nejako ovplyvní. Vieš, aká je..."

„Ma symboly mesiaca a hviezd... Mesiac a hviezdy sú znakom Krajiny Mesačného svitu. Máš iné vysvetlenie?"

„Nie, nemám. Ale čo bude s tebou?"

„Neposielam ju tam predsa naveky, len na nejaký čas a okrem toho, ak by sa niečo stalo, tak pre ňu prídem. Moon verím. Sám som s ňou predsa uzavrel mier. Ak jej môže pomôcť, budem za to rád. Viem, že som spravil mnoho chýb a Moon by sa mohla na mňa vykašľať, ale myslím si, že keď ju spozná, všetko sa zmení..."