Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

6. Kapitola - Premena

Hneď ráno som vstala, obliekla sa a znova začala upratovať, keďže včera som niektoré veci zabudla spraviť. Snažila som sa nesústrediť na svojho brata, ktorý si zo mňa neustále robil "dobrý deň". Dobre sa zabával na mojom vzhľade a na tom, keď spomenul Erika a maminu včerajšiu konverzáciu. Už len pri tej zmienke som bola znova červená. Párkrát som mu musela aj streliť facku, aby s tým prestal, ale ani to nepomohlo. Snáď si ma nebude doberať, keď príde.

Neskôr ho to asi omrzelo a zmenil svoje podpichovanie. Vždy, keď upratujem, mi musí všetko komentovať a keď náhodou vynechám nejakú malú smietku, tak ma musí na to upozorniť. Dnes som sa to snažila robiť na poriadok. Čakala som špeciálneho hosťa a chcela som, aby to tu vyzeralo na výbernú i keď včera sme upratovali spolu.

Mama pripravovala obed. Kuracia polievka a ako inak, plnené rezne a zapekané zemiaky a k tomu zelenina. Celý dom nádherne voňal. Už sa mi aj slinky zbiehali. Chcela som, aby ten čas rýchlejšie šiel a konečne prišla návšteva a on.

Po skončení s upratovaním som šla mame pomôcť. Krájala som zeleninu. Keď už bolo všetko hotové, čakali sme na babku s dedkom. Každú chvíľu by tu mali byť. Nedočkavo som chodievala k oknu a sledovala, kedy konečne prídu, no nielen oni ale aj Erik.

Prechádzala som sa hore-dole a nedočkavo si hryzla pery. Ako som sa aj tešila, tak som sa aj bála toho, čo môj úžasný brat vymyslí. Netrvalo dlho a dedko s babkou došli aj s mojim otcom, ktorý pre nich musel ísť. Počula som ako otec zaparkoval auto a buchli dvere. Usmiala som sa a rozbehla sa k dverám. Teraz som sa cítila ako malé dieťa, ktoré čaká na svoj veľký deň.

Počula som Benyho štekať. Našťastie bol zavretý v klietke, pretože babka sa bojí psov. I keď nechápem, čo by jej taký malý kríženec mohol spraviť. Beny je skôr hravý i keď miestami, keď vidí mačku, tak by ju asi najradšej roztrhal. Je to môj malý blázonko.

Už som čakala nastúpená pri dverách vo svojich obľúbených čiernych šatách. Tieto mám najradšej. Vlasy som si po stranách zaplietla a vzadu ich zopla gumičkou. Ostatné som mala jemne zatočené a rozpustené okolo tváre. Hoci som nemala rada, keď bola moja tvár odhalená, no chcela som skúsiť niečo nové. Cítila som sa odvážne, no moje čierne šaty mi dodávali pocit bezpečia. Oči som mala orámované čiernou linkou, takže mi ich krásne zvýraznila. Na ústach som mala jemný rúž. Mama mi však pomohla pri maľovaní a zvýraznila tak viac moje oči a pery.

Otvorila som dvere a usmiala sa. Chvíľu som ich sledovala ako kráčajú dnu a usmievajú sa. Neskôr prišli až k dverám, vyzuli sa a odložili si veci.

„Tak... Andy, všetko najlepšie tým tvojím narodeninám, nech si šťastná a nech sa ti splnia všetky tvoje sny," povedala babka a triasla mi s rukou. Tiež ma niekedy zvyknú volať Andy. Za ňou mi hneď aj dedko zagratuloval a potom sme išli do jedálne, kde už bolo všetko nachystané.

„Počuli sme, že máš nového priateľa," začal dedko. „Ukáže sa tu?" Moje líca nabrali jemný červený odtieň. Nečakala som, že sa to tak skoro dozvedia. Len som prikývla, pretože som nemala na to veľa slov. Zdá sa, že sa cestou v aute rozprávali o tom, čo máme doma nové, keďže tu nejakú dobu neboli. Netuším však, kedy sem Erik príde.

Po obede som si šla pozrieť darčeky. Dostala som novú knižku, ktorú som vždy chcela a dá sa povedať, že som im nikdy ohľadom toho nedala pokoj, tak mi aspoň splnili sen a konečne nebudú počúvať moje nariekanie, že ju chcem. Ďalej tam boli: sladkosti, moja obľúbená Milka čokoláda, nové pyžamo - kráľovský modrej farby, tričko, kvety a iné veci, ako je spodná bielizeň a ponožky. Tie predsa nemôžu chýbať.

Pri mojom zamyslení a pozeraní darčekov, zazvonil zvonček. To musí byť on! Priam som vyletela a bežala otvoriť, ale brat ma predbehol. Aspoňže nemal sprosté reči a pustil ho dnu. Teda, dúfam to, že mu nič nepovedal. Pri bratovi nikdy neviem.