Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

39. Kapitola - Nový spojenec?

Dlho sme boli v jaskyni a rozprávali sa, či si užívali prítomnosť toho druhého. Nakoniec mi predsa len povedal, čo Moon chystá. Dá sa povedať, že keď som odišla, tak sa aj situácia upokojila i keď, ako sa zdá, tak Max tiež povedal svoje tomu chlapovi. Radšej som sa ani nepýtala, kto to presne bol.

Keď však Max spomenul, že je ešte jedná krajina, ktorá odoláva Podsvetiu a snaží sa zachrániť to, čo sa dá, Moon dostala nápad. Je pravdepodobné, že by mohli byť našimi spojencami, moje srdce poskočilo. Bola tu nádej, že nás bude viac.

Radosť mi prechádzala celým telom a Max sa pri tom zasmial. Cítil to. Pohladila som ho po tvári a vášnivo pobozkala. Sám asi nerozumel, čo mi týmto naznačil. Myslím si, že i keď je Jack na druhej strane, stále nechce všetky krajiny zničiť.

Odtiahla som sa od Maxa a ten sa šibalsky uškrnul. Neušlo mi, že mu pri tom oči žiaria. Teraz som ani netušila, čo presne sa mu odohráva v hlave. Túžbu však neskryl. Zahryzla som si do pery a sledovala jeho tvár. Nemôžem uveriť, že je môj.

„Nerob to," šepol a nahol sa ku mne. Ležala som mu v náruči. Vedela som na čo naráža. Moje pery ho lákali tak, ako mňa zas tie jeho. Chcela som ich stále cítiť. Zámerne som to zopakovala a jazykom si jemne po nich prešla.

„Si potvora vieš to?" šepol mi do ucha a jemne mi doň zahryzol. Zachvela som sa a jemne zastonala. Zavrčal a začal ma bozkávať na líci. Pomaly mi prešiel na pery. Ruky som mu zahrabla do vlasov a pritiahla si ho k sebe.

„Vzrušuješ ma," šepla som mu do bozkov, ktoré mi spokojne oplácal. Netuším kedy som sa ocitla na zemi a on nado mnou. Rukami mi prechádzal po krivkách. Vychutnávala som si jeho dotyky.

„Ty mňa stále. Mám niekedy problém sa ovládať." Z pier mi prešiel na krk a bozkával ma na každý odhalený kúsok. Zavrela som oči a zaklonila hlavu. Nechala som, nech si so mnou robí čo chce.

„Tak sa neovládaj." Nohy som mu omotala okolo pasu a nedovolila mu odtiahnuť sa. „Sme tu samy. Chcem ťa, Max. Túžim po tebe..." zamrmlala som a užívala si to.

Rukou mi prešiel pod oblečenie. Vedela som, čo bude nasledovať a chcela som viac. Túžila som po ňom!

Zrazu však prestal a odtiahol sa. Zmätene som pozrela naňho a lapala po dychu. Moje telo sa chvelo pod návalom vzrušením. Prečo prestal? „Čo sa deje?" pohladila som ho po tvári a chcela si ho k sebe pritiahnuť. Pokrútil hlavou.

„Moon nás hľadá. Mali by sme sa vrátiť," šepol. Neušlo mi, že by tu najradšej ostal a dokončil to, čo sme začali. Zakňučala som ako malé šteniatko a dúfala, že ho presvedčím. Zasmial sa.

„Prepáč, dračica. Rád by som pokračoval. O ničom teraz ani nesnívam, ale mali by sme zistiť, čo chce kráľovná. Nechcem, aby sa palácu niečo stalo. Sľubujem, že keď to zistíme, tak pôjdeme niekde spolu, kde budeme samy a tam si ťa vezmem."

Zachvela som sa a v bruchu som cítila príjemné chvenie. Triasla som sa od vzrušenia a on to chce teraz skončiť. Asi nechápe, čo aj tieto slová spôsobili.

„Vieš že toto je ako týranie? Najskôr začneš a zrazu prestaneš? Však počkaj..."

„Mám sa začať báť?" uškŕňal sa.

„Možno trošku. Ale však čo? Ty to prežiješ." Štuchla som ho.

„Len aby si potom nebola prekvapená."

Zasmiala som sa. Keby len vie, čo mu spravím. Možno bude ťažké odolať, ale vrátim mu presne to, čo teraz spravil. Budem hnusná, ako je dnes on. Chápem, že nemôže za to, že nás Moon hľadá, ale toto nebolo práve najkrajšie. To jej jednoducho nemohol povedať, že nech si počká? Čo môže byť naliehavejšie než je táto chvíľa?