Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

28. Kapitola - Max a Luna

Dni ubiehali. Väčšinou som bola sama, no niektoré dní sme strávili s Maxom lietaním a skúmaním krajiny. Konečne ma pochopil a prestal mi brániť vo veciach. Vedel, že potrebujem voľnosť a dal mi ju. Moon ho stiahla z funkcie generála. Tá pripadla Lawsonovi. Ten to hneď začal využívať. Od začiatku som ho nenávidela.

Lawson mi niekedy robil napriek. Keď náhodou Max nebol po blízku, snažil sa ma zabaliť. Nechápala som ho. Už každý v tomto paláci vedel, že patrím Maxovi. Že on je môj druh, no tento debil to zdá sa nevedel za žiadnu cenu pochopiť.

S Jackom sme sa posledné dní nerozprávali. Uzavrel sa predo mnou a vyhýbal sa mi. Bolo mi to ľúto. Chcela som s ním stráviť ešte pár chvíľ. Vedela som, že jeho čas, v tejto krajine, sa kráti. Bude sa musieť vrátiť do Podsvetia. Vojna sa blíži.

Dni, ktoré som strávila sama, som sa každému vyhýbala. Môj život sa zmenil. Ľutovala som, že sa Jack odo mňa odtiahol. Aj keď som s ním chcela byť priateľka, nemohla som. Trápilo ma to a snažila som sa to nejako vyriešiť.

Dnešok som tiež strávila sama. Vlastne, nepohla som sa zo svojej izby. Hladkala som Lyu a premýšľala nad všetkými vecami, ktoré sa stali. Od modrého mesiaca som dokázala viac používať mágiu, no stále som neovládala všetko, čo by som mala. Cítila som, že tých schopností je vo mne viac.

Vždy, keď som používala mágiu, moje vlasy sa zmenili. Žiarili. Max povedal, že aj oči mi vtedy žiaria na bledomodro. Bolo to zvláštne.

Často som si skúšala privolať krídla a pozorovala som ich. Mala som na nich znaky, ktoré tam sú i keď som drakom. Netušila som, čo to znamená a keď som sa na to chcela spýtať Lyghry, tak mi neodpovedala. Od modrého mesiaca som jej hlas už nepočula.

Povzdychla som si a pozrela na Lyu. Tá niekedy zmizla z mojej izby a šla preskúmať krajinu. Vždy sa však vrátila. Čudovala som sa, že i keď má voľnosť, tak sa sem vráti.

Každé ráno mi slúžky doniesli raňajky. Snažila som sa nechodiť do jedálne, kde by som stretla Lawsona, alebo ostatných. Cítila som, že sa chalani na mňa hnevajú i keď som netušila prečo? Pomaly som začala mať pocit, že prichádzam o svojich priateľov. Jediný, kto stále stal pri mne bol Max.

Hlavou mi preblesli rozhovory s Moon. Rozprávala mi o Jackovi a o tom, ako sa po tej situácií zmenil. Mrzelo ma to, no nemohla som nič spraviť. Jack chce niečo, čo už nemôže mať.

Lya sa postavila a zamierila k dverám. Sledovala som ju, no keď zastavila pri dverách, naznačila mi, že chce ísť von. Postavila som sa a otvorila jej. Neváhala a hneď vybehla von. Jemne som sa zasmiala a zavrela dvere. Myslím, že tak skoro sa nevráti.

Vrátila som sa späť do postele a ľahla si. Dnes, ba ani včera som nemala náladu na lietanie. Určite im príde zvláštne, že ma už dva dní nevideli vonku. I keď som niektoré dní bola sama, lietala som, alebo som sa prechádzala, no dnes na to nemám náladu.

Dala som si ruku nad hlavu a sledovala strop. Udialo sa toho tak veľa. V tejto krajine sa mi zmenil život. Zo začiatku som si myslela, že budem s Jackom. Že budeme šťastný a nič nás nerozdelí, no potom som prišla sem a všetko sa zmenilo.

Zavrela som oči a skúsila si znova spomenúť na svet, z ktorého som sem prišla. Nechápala som to. Moje spomienky na predošli život nikde neboli. Mala som pocit, akoby ich rozfúkal vietor. Začínala som aj pochybovať, že som nejaký predošlí život mala.

Prečo sa moje spomienky s príchodom to Podsvetia začali strácať? Prečo si už nedokážem spomenúť na ten život? Môže za to naozaj príchod do Podsvetia? Ak áno, tak prečo je to tak? Odpovede mi asi nikto nedá... Schúlila som sa na posteli a objala sa. Vedela by mi odpovede poskytnúť Lighry?