Dračie srdce

6.kap.

Samantha pov.

Každá sekunda bola ako hodina . Odkedy ma sem tá krvilačná beštia priniesla sa krčím v kúte a rozmýšľam či zomriem rýchlou alebo pomalou smrťou. Z myšlienok ma vytrhol dunivý zvuk dračich krokov a ja som sa začala znova triasť od strachu.

Ako prišiel do miestnosti drak som sa zarazila . Drak čo ma sem priviedol bol modrý ako nočná obloha a tento svieti ako slnko. Možnože tu majú aj hniezdo.

Drak však nebol sám bol s ním aj chlapec okolo rokov . Z havraními vlasami tmavohnedými očami a výrazními rysmi tváre.

Och môj bože ja zomriem pomyslela som si a z očí mi začali tiecť slzy.

Vojak sa vydal smerom ku mňe. Klakol si na koleno a pomohol mi na nohy. Následne ma odvoiedol kúsok od draka.
A pokynul mi aby som si sadla . A on mohol vykonať rozsudok tvojej smrti pomyslel si môj vnútorný hlas.

Pán neznámi ako ho budeme volať si sadol na skalu oproti mne a začal vysvetľovať.

,,Ja som Christian ale pokojne my hovor Chris som pomocník mocného draka ktorý ma poveril dôležitou misiou.'' začal hovoriť a ja som hltala každé jeho slovo ,,Ty si vnučka mocného mága jedna z posledných svojho druhu a iba ty máš mapu toho čo mi tak veľmi potrebujeme . Drak ti dáva ponuku. Ty ho zavedieš k pokladu . Drahému rubínu Dračie srde a on ťa za to nezabije." dokončil a ja som na ňho vyvalovala oči. Ja a potomok mága ? Ja ho mám zaviesť k pokladu? Tak to sa môžem rovno zabiť.

,,Myslím že je to dobrá ponuka . Zajtra na svitaní vyrážame teda ak ti je život milí. Samozrejme draci s nami nepôjdu . Ako dozor budeš mať mňa a môjho brata. Budeme ťa strážiť aby si nebodaj neurobila hlúposť." dokončil svoj monológ a nechal ma utápať sa v myšlienkach.

Bolo toho na mňa síce moc ale nemohla som mu odporovať. A tak som sa zmohla iba na chabé prikívnutie.

Chris to pochopil a pokynul mi aby som ho nasledovala. A tak som aj spravila viedol ma spleťou chodieb až zastavil pred jednými starími dverami. Vstúpil dnu a ja som ho nasledovala.

Ocitli sme sa v nádhernej izbe. Steny mala krémovo biele , posteľ bola z subového dreva s bielimi krásnymi poťahmi . Ak by som nebola v dračiom brlohu tak by som aj žasla ale teraz nieje vhodné chvíľa ani miesto. ,,Tu sa môžeš vyspať ráno ťa zobudí slúška a pošle na raňajky." vysvetloval ,,A mymochodom nás sa nemusíš báť." dopovedal a odišiel.

Ja som sa rozhodla osprchovať , prezliecť a spať.

V spánku mi bránil výr myšlienok.
Všetko čo sa dnes stalo som si začala uvedomovať až teraz . Všetko sa zvrtlo behom chvíle a môj život sa zmenil.
Nakoniec som upadla do ríše snov z jednou jedinou myšliebkou.
Som uveznená v klietke z drakov.