Dračie srdce

24.kapitola

Ráno ako inak zbalila som sa a vydali sme sa na cestu. Chris vyzeral poriadne doriadený po užívaní s tou pipkou. Ledva stál na nohách a vždy keď sa zatackal mala som chuť sotiť ho aby konečne spadol. A jeho krk ? Katastrófa bol posiaty modrynami a kúsancami. A to nebolo to najhoršie ráno pri odchode sa s ním to dievča lúčilo akoby to bol jej manžel . Asi som mala zostať s vlkodlakmi. No asi by si po mňa prišli draci a to nemienim riskovať. A tak som tu , trepem sa hore teraz už pooooriadnym kopčiskom a cesta predomnou vyzerá čoraz vyššie a vyššie.
,,Mám toho po krk." Poviem namosúrene.
,,Ha! Ja už nikam nejdem , ten blbý kopec nemá konca kraja ! Nenávidím kopce ! Ak ten kamen nebude hneď za rohom nikam nejdem! " Skríknem. Na moju obranu ráno po návšteve wc-ka som zistila že začína ďalší týžden v mesiaci môjho krvavého trýznenia. A to veru nechcete byť v mojej blízkosti.
Som extrémne náladová a citlivá. Harry ma ako správny brat zvykol volať bomba.
Pri spomienke na ňho sa mi do očí nahrnú slzy no nebudem plakať. Ale aj áno mal pravdu  som taká menšia bomba. Namo súrene som si sadla na studený a vlhký kamen. No čo už. Mečakane ku mne pristúpi mračiaci sa Chris zdvihne ma do svojho náručia a povie .
,,Takto to bude aj tak jednoduchšie ." Bože , mám chuť ho z ceej sily objať no zároven mu jednu uvaliť. Čo si o sebe myslí moje kroky sú i tak lepšie ako tie jeho. Namosúrim sa tvár mi celá očervenie a začnem sa mrviť a pokúšam sa zliesť z neho. No na to je moc silný , ale to nevie z kým má tú česť . Ja som bomba Sam . Chití ma silnejšie a objíme ma rukou okolo hrude.
Úchyl. Zavrčím. A on sa len smeje. Lucas to vzdal a nechal nás hádať sa a on medzi tým dojedá ovocie z raňajok.  A vtom ma napadne ten najšialenejší záchranný plán. Uškrniem sa . Nadýchnem sa a celou silou vykopnem nohu. Chris sa preto sústredí na moju nohu a ja ho zatial celou silou kusnem do ruky ktorou mi zbiera hruď.
Zvreskne a pustí ma na zem . V ústach cítim sladkú chuť jeho krvi. No čo už koledoval si. Lucas sa tak zlakne Chrisovho kriku že sa začne sa dusiť jablkom . Ja sa zatial pozbieram zo zeme a sledujem tých úbožiakov . Lucas sa prestane dusiť a Chris si medzi tým obvezuje ruku .
,,Tak čo páni nevládzete ? Mali by sme si spraviť malú prestávku ale och čo už nezostal nám žiaden čas ." Poviem .
A vydám sa smerom kam sme mali namierené.
,,Ty si ale hrozná bomba." Povie Lucas.
No vóbec netuší akú vlnu spomienok vo mne vyvolal. Do očí sa mi nahrnú slzy.
Začnem plakať , otočím sa na Lucasa a jednu mu vylepím. Hlava sa mu otočí o polovičku. ,,Tak to by stačilo ! Najprv ja a potom Lucas ? Čo ti pre boha je utiekli ti včely ? Spýta sa ma nahnevane.
,,Áno máš pravdu , dnes je to presne rok čo mi len tak zmizol brat. A áno najskôr utiekol lebo nemohol žiť s takou úbožiačkou ako som ja . " Prejdem do hysterického plaču a rozbehnem sa do kopca neozberám sa či ma následujú a je mi to úprimne úplne fuk.
Zastavím až keď mi dojde dych.
A predo mnou sa objaví obrovský snežný obor .
A do šľaka.