Dračie srdce

7.kap.

Keď som sa ráno zobúdzadla dúfala som že to bol iba zlý sen a ja sa prebudím vo svojej postielke. Až keď som sa porozhliadla son zistila že to sen vôbec nieje. Po asi 10 minútach rozmýšľania nad útekom som si bola istá že neujdem a tak som šla do kúpeľne urobiť rannú higienu.

Iba v osuške som vošla do izby a dúfala že v skrini nájdem aspoň pár nosyteľných kúskov.

Sú to síce draci ale vkus majú bravúrny.
Šaty viberajú ako pre princeznú.

Ktorá potom skončí na raňajky . Hlásolo mi moje podvedomie.

Boli to nádherné biele až ružovkasté šaty s volánom a na konci boli ružičky.
Možno boli zo všetkých najprehnanenejšie ale čo už keď mám skončiť ako večera tak nech aspoň sexi večera.

O pár minút za mnou prišla mladá slúžka a hňeď vo dverách opovrhujúco spustila ,,Nejdete sa za našich pánov vidávať iba raňajkovať. A navyše nieste ani princezná aby ste si mohli robiť čo chcete." Tak toto ma dostalo ja som tu uveznená proti svojej vôli a oblečiem si šaty a ona hňeď závisí. Niesom síce zlý človek ale som veľmi výbušná povaha. ,,Tak za prvé ja som sa neprosila aby ma nejaká šupinatá beštia skoro zabila . Za druhé keď už mám skončiť ako nejaká večera alebo nájsť nejaký blbý šuter či čo môžem si obliečť pre mňa za mňa aj vrece a vy to nemáte čo riešiť . Neposlaly vás sem aby ste mi tu niečo diktovaly. A za tretie keď my to tak veľmi závidíte môžeme si to ešte vymeniť . Čo vy na to hmmm? " trošičku hlasnejšie som jej objasnila situáciu.

Nemala sa nejako k pohybu tak som sa vybrala von bez jej úchvatnej pomoci.

Tak nejako po pameti som sa dostala do hlavnej chodby kadial ak my pameť slúži sme včera išly s tým prapodivným chlapom.

Zrazu z jedných dvier vybehla slúžka a vykolajene sa na mňa pozerala.

Keď sa nemala k pohybu prikročila som k nej a mila sa opýtala ,,Dobrý deň madam mohli by ste ma prosím odprevadiť do jedálne?" ,,A a áno" vysypala zo seba a už kráčala k veľkým dverám.