Dračie srdce

15.kap.

Šťastné a veselé vianoce 🎄⛄

Ráno som sa ani poriadne nestihla zobudiť a už sme išli . Lucas po ceste natrhal pár bilín z ktorých urobil provizórny šalát a to som mala na raňajky. Chalani nejedli bolo to trochu čudné no asi neboli hladný. Po chvílke cesty som koňečne uvidela prvé strech domov v mojej dedinke. Síce sa mi uľavilo no potom som si uvedomila že draci odomňa požadovali nejakú mapu či čo . S bojím sa že ak ju nemám Chris a Lucas ma im odvedú.

No nemám na výber v dedine mi nik neuverí a možno ma obvinia z bosoráctva. A to je to posledné čo potrebujem. Brrr mám z toho až zimomriavky.
No nič len dúfam že doma niečo také mám.

Ak nie som v peknej prdeli.
Pomali sme došli do dediny a hňeď pri vchode som zbadala Margret.
Margret je niečo ako miestna klebetnica.
Hňeď ako ma zbadala rozbehla sa do domu starostu .

A mňe v tej chvíli došlo v až akej velkej prdeli som.
Síce prešiel len týždeň no úplne som zabudla že ešte pred tým ako ma chytil drak som naháňala ovečky.
A všedci v dedine si mysleli še som mŕtva no teraz keď som tu  budú ma chcieť potrestať.
Preglgla som a pritlačila som sa k Lucasovi. Síce sa na mňa nechápavo pozrel no niak sa pri tom nepozastavoval.

Keď sme boli v strede námestia naproti nám išiel namosúrený starosta a majiteľ oviec . Za ním išla Margret a dvaja ochrankári.

Pozrela som sa na Lucasa trochu som sa k nemu priblížila a pošepkala som mu.

,,L l lucas vieš pred tým ako ma chytil ten drak som naháňala ovečky čo sa mi stratili v lese . Vieš bála som sa lebo u nás v dedine keď niekdo niečo stratí alebo ukradne ... no prosto každý priestupok sa trestá smrťou.
A ja nenávidím smrť."
Pomali som začínala plakať.
No Lucas ma iba objal a nič nehovoril.
Začínala som sa trochu báť.
Odtiahla som sa od neho no nepúštala som ho úplne.
Išli sme dalej.
,,Tak tu si ty malá ****.
Ako si sa opovážila vrátiť vieš čo si spôsobila ? Ako mám teraz uživiť svoju rodinu keď nemám ovce."
Kričal na mňa majitel oviec.

,,Ja som nechcela prepáčte ja ja ."
Plakala som.
Lucas sa na mňa pozrel zotrel mi slzy a usmial sa.
,,Prepáčte no ak máte nejaký problém môžete ho vyriešiť somnou."
Povedal Lucas a vybral meč z obalu a pár krát s ním zamával.
,,A teraz ak dovolíte nechajte nás ísť a nikomu sa nič nestane ."
Povedal Lucas , chytil ma za ruku a ťahal ma ďalej.
Bola som zaskočená a zároveň taká šťastná .
,,Ďakujem."
To bolo jediné na čo som sa v tej chvíli zmohla.