10.kap.

83 5 0
                                    

Samantha pov.

Už hodinu nespím a rozmýšlam nad Chrisom . Ako som ho tam mohla nechať ? Som naozaj až taká bezcitná mrcha? Moje dobré ja mi našepkáva že ho mám ísť skontrolovať. Ale moje zlé ja má omnoho lepší plán.

Som skoro pri Chrisovi a srdce sa mi rozbúcha . No keď ho zbadám ulaví sa mi . Stále spí.

Pomaly sa k nemu prikradnem a z pošvy vitiahnem lesklý a ostrý meč.
Otočým sa a rozbehnem do hustého lesa . Bežím, bežím a bežím mám pocit že z východom slnka dobehnem do dediny. Už v dialke rozoznávam prvé stromy a v duchu sa radujem ako si ukradnem nejakého koňa na trhu ukradnem plášť a odýdem s tejto prekliatej dieri čo najdalej.

No to a sebou začujem zvuk svištania vetra a do ramena sa mi zarijú vlkodlačie čeluste.
Nezrevala som len som sa bleskovo otočila a zaryla čepeľ meča vlkodlakovi pod rebrá.
Ten sa bezbranne zviezol na zem a vykašliaval krv.
Poobzerala som sa po dalších potenciálnych nepriateloch a keď som žiadneho nezbadala rozbehla som sa dalej smerom do dediny. No posledný krát som sa otočila na vlkodlaka umierajúceho v bolestiach a skoro nečujne šepla ,,prepáč". No vlkodlak akoby ma počul a pokorne sklonil hlavu.

Po daľších minútach únavného behu a pichania v boku a pľúcach som dobehla pomedzi domy do dediny Wales kde sa práve konali trhy . Dúfala som že zapadnem medzi dedinčanov a zostanem nenápadná no to sa vďaka môjmu dotrhanému oblečeniu a prekusnutému ramenu nepodarilo.

,,Madam prepáčte ale ako vydím ste zranená . Nepotrebujete ošetriť? Budete mať na ramene veľkú jazvu. Tu blýzko je kostol práve tam idem matky predstavené vás ošetria a dajú vám aj niečo pod zub. " Pristavil sa pri mne postarší pán a pýtal sa ma.

No keď sa nad tým tak zamyslím nieje to zlý nápad a v kostole my dajú jedlo aj tam môžem prenocovať.

,,To znie dore rada pôjdem ."stručne odpoviem

Nemenovaný pán ma zdvorilo vedie uličkami mestečka až k vežiam majestátneho kostolíka . Nevyzerá nezvyčajne dokonca sa my zdá je trochu večší ako iné kostolíky . A hlavná vec čo ma zaráža je zvonica. Je taká , taká prázda? Niečo mi tu nesedí kde je zvon? A malby všech svätých ? A veľké farebné presklenné okná ? Až moc neskoro my dôjde že to kam smerujeme nieje kostol . Dvere sa zatvoria a mňa už zviera pán tajný a tlačí pred falošný kázeňský pultík (vážne netuším ako sa to volá) a kríž.

,,Ale kráska snáď si si nemyslela že ludia sú až tak šlachetný." Dopovie a zameje sa smiechom že zimomriavky mám aj vo vlasoch.

Viac povedať nestihne lebo do miestnosti vstúpi chlap prezlečený za farára no keď si nás všimne svojho "nenápadného" prevleku sa zbaví.

,, Vitaj Michael dlho som ťa nevidel .
Myslel som sy že si jeden z tých blbcov čo si myslia že sú v kostole.
Óóóó a vedieš novú korisť?
Tá sa bude hodiť tie staré už sú nudné.
Prosím zaveď ju do zadnej miestnosti ostatné jej vysvetlia čo je vo veci . "

Teraz už Michael ma viedol chodbou k masívnym dubovým dverám a ja som sa začínala báť čo uvidím vo vnútri. No jediné čo som vedela bolo že sa mi to určite nebude páčiť.

Dračie srdce Where stories live. Discover now