Zobudila som sa. Do hlavy mi stúpala bolesť no nebolo to nič strašné. V tom do miestnosti vstúpil predtým neznámi muž, teraz už skoro môj otec. Rozbehla som sa mu do otvorenej náruče a tuho som sa rozplakala.
,,Bože Saminka je mi to ľúto." Povedal a objal ma ešte tuhšie.
,, Nie to mne je ľúto že som ti od začiatku neverila." Plakala som.
Takto sne stáli ešte pár minút no potom mi podal vreckovku a upravil mi trochu vlasy.
,,Ďakujem." Zašepkala som.
,,To je v poriadku, no teraz by som ta zobral si to tu trošku popozerať a poskúmať čo sa tu zmenilo. "Povedal vľúdnym hlasom.
,,,Veru. A hlavne by som rada vedela ako sa majú tvoje deti a teta Margaret." Pri vyslovení ich mena sa mu rozžiarilioči oči.
,,Páni tý ešte ani netušia že si tu no budú nesmierne nadšený. " Povedal veselo a už ma ťahal smerom k dverám.
Chris pov.
Zobudil som sa.
Ako prvé som sa natiahol a jedným okom skontrolovl brata.
Zacítil som čudný pach.
Pozrel som sa na konár o trochu nižšie kde mala byť Sam.
Nebola tam.
Na strome bolo cítiť Saminu krv.
Asi sa pokúšala vyliezť na strom.
Ihneď som zobudil brata.
,,Vstávaj Luc. Sam zmizla, na strome sú stopy jej krvi.A v okolí cítiť Vlkodlakov." Zahrmel som a pustil som sa do chaotického balenia vecí.
Sam pov.
Vôbec nič sa tu nezmenilo, toto miesto je stále rovnako čarovné ako pred tým. Všetko tu má soj systém ktoryma vždy tajne fascinoval, každý vie čo má robiť aby bolo všetko v harmónii.
Alfa to tu má plne pod kontrolou a ľudia sú tu neskutočne milý.
Teraz sedím v letnej kuchynke a vychutnávam si bylinkový čaj a obšírnu spoveď od Margaret.
,,Tak Lucy ako sa ti darí? Kde bývaš?
Čo brat? A ako si sa sem dostala?" Pýta sa teta. Nad jej vyzvedaním sa srdečne zasmejem. Je to klebetnica od prírody.
,,No? Kde začať? Darí sa mi veľmi dobre, bývam v malej no zato útulnej chalupke. No vieš Harry on... zmizol. Jeden deň tam bol druhý nie. No nechcem to moc rozoberať už je to za mnou."
Margaret sa mi ticho ospravedlnila a smutne ma objala.
,,A dostala som sa sem ľahko... " Zasekla som sa. No po pár sekundách mi to došlo.
,,Uniesli ma." Hups. Omylom som to výkrikla.
,,Čože?Uniesli? Kto? Sam kam to bežíš?"
Kričala za mnou teta.
,,Bežím vám zachrániť životy, nechcem aby sa tu kôli mne strhla bitka."
Veru bol najvyšší čas. Počula som vytie vlkov a hlasy.
Bežala som čo my dych stačil.
YOU ARE READING
Dračie srdce
FantasyDraky. Sú to naozaj iba krvilačé príšery sídliace v jaskyniach a lesoch ? Nie . Niektoré však majú srdce , city a hlavne svoju hrdosť. Ako to viem ? Lebo ja som Samantha, dievča uveznené v klietke z drakov . Ale čo ak odhalím viac ako môžem? Ďakujem...
