Dračie srdce

22.kap.

Chris sa odo mňa odtiahol a zplašene vyvalil oči , ja opojená pocitom prvého bozku som stále spracovávala čo sa stalo . Chris sa zatial obliekol a zbalil na rozlúčku mi zavrčal iba niečo ako: toto sa nikdy nestalo , bol to omyl a upaloval preč. Plamienok nádeje v mojom srdci rýchlo vyhasol a srdce mi začal obaľovať ľad. Čo si o sebe vôbec myslí , najprv ma pobozká a potom utečie ako zbabelec. Radšej som sa tým viac nezaoberala a pobrala som sa smerom k môjmu domčeku . Bola to iba chyba . Túto vetu dom si celou cestou opakovala v hlave no nevedela som sa zbaviť pocitu že z mojej strany to tak vôbec nieje.

Ráno som sa zobudila neskôr kedže po dňoch strávených v lese som si postel nesmierne užila. Obliekla som si látkové šaty , vlasy som si rozčesala a pobrala som sa na raňajky. Keďže raňajky sú základom dňa dala som si vajíčko , plátok mäsa , chlieb a syr. Pri stole som zbadala iba Lucasa a hneď som pochopila že Chris sa mi chce vyhýbať a tak som sa dala do rozhovoru s Lucasom. Rozoberali sme účinky šípkového čaju na telo človeka ale aj Chrisovu otravnú povahu. Druhá téma ma bavila viac.
Po raňajkách mi Lucas pomohol zbaliť pár vecí a išli sme sa rozlúčiť. Margret plakala a ja som k tomu tiež nemala ďaleko , musela som jej sľúbiť že sa za chvíľku vrátim a vštko bude tak ako má byť. Po dlhom hromadnom lúčení sme sa vybrali na odchod kde sa k nám pridal aj Chris . Síce ma ani nepozdravil no aj som to čakala takže som si s tým hlavu nelámala. Celú cestu som sa rozprávala s Lucasom a dozvedela som sa pár zaujímavých informácii.
,,Takže od nášho cieľu , dračej hory ktorá ukrýva dračie srdce sme podľa mojich výpočtov vzdialený iba ďen cesty a pôjdeme rýchlejšie mohli by sme k nej prísť už dnes večer." Povedal a pridal do kroku . Poskočila som a nasledovala som ho. Celý zbitok cesty sme boli ticho , každý o niečom dumal . Ja som celý čas rozmýšlala nad tým ako by sa tu môjmu bratovi Harrymu páčilo bol krehká a silná duša a miloval les a dlhé prechádzky. Vždy sme plánovali že si takýto výlet urobíme spolu no nikdy sme to nestihli uskutočniť. Škoda že je preč.

Po dlhom rozmýšlaní som sa začala trochu nudiť a tak som sa začal krok po kroku vzdaľovať od Luca a Chrisa a vchádzala som do lesa , po ceste som našla maliny , jahody , jablká aj hrušky . Všetky som si poctivo natrhala a zjedla no nejaké som si odložila aj na neskôr. Potom. Som zitila že vlastne netuším kde som a tak som začala hľadať cestu a našťastie našla som ju boli tam čerstvé stopy a tak som dúfala že budú Lucove A Chrisove a nie nikoho iného , nepotrebujem problémi. Našþastie boli ich a po pol hodine kráčania som uvidela ustráchaného Luca ktorý chodil hore dole po lúke a keď ma zbadal objal ma a potom mi dal prednášku o tom ako sa nestratiť. Úprimne moc som ho nevnímala a pozorovala som krásne hory naokolo , cítila som že sme blízko. V noci som sa uložila na spánie no nevedela som zaspať , bola mi zima . A tak som zobudila Luca a prosila som ho aby som mohla spať s ním pod dekou. Niečo si zamrmlal , prikývol a stiahol si ma do objatia , posledné čo som videla pred tým ako som upadla do ríše snov bola Chrisova nahnevaná tvár .