Dračie srdce

21.kap

Keď som dobehla do blízkosti diania, spomalila som.
Už z diaľky som videla vlkov na čele s alfou ako stoja oproti naštvanému Chrisovi a Lucasovi. O niečom sa potichu no hrôzostrašne hádali.

So vztýčenou hlavou som prišla bližšie no po tom čo som počula som sa musela schovať za strom a potajme načúvať.

,,Čo ste jej do riti spravili vy smradlavé beštie! Ak ste jej ublížili netučím za seba! Našimi pánmi sú králi noci a dňa a toto dievča je veľmi dôležité! Navyše už si vytrpela až, až!" Vrčal rozohnený Chris.

,,Čo sme jej urobili mi? To vy ste tu nevítaný a vôbec v ničom vám neverím,  myslíte si že som idiot? Že nerozoznám váš pach? "

Viktor sa nadýchol a začal vetriť,  cítila som že náhle zavrčal a pozrel sa mojim smerom.

,,Ty malá potvorka, nevieš že špehovať cudzie rozhovory sa nepatrí?" Spýtal sa ma Viktor hravým hlasom. Chlapci si určite myslia že sa zbláznil! V duchu som sa zasmiala.
Vystčila som hlavu spoza stromu a hravo som sa usmiala, pribehla som k Viktorovi a silno som ho objala.
,,Prepáč za nich, iba sa o mňa boja alebo sa skôr boja tých odporných drakov."Povedala som ospravedlňujuco.

,,Čo to má do šlaka znamenať! Ako to že sa ich nebojíš?! A nehovor mi že ich poznáš!" Hovoril Lucas podráždene.

,,Prepáč Luc. No toto je môj skoro otec Viktor a toto je miesto kde som strávila najkrajšiu časť môjho ďetstva."Povedala som pokojne a dokonca som sa aj usmiala.

,,A čo mi?  Niečo si nám predsa sľúbila."Povedal Chris skľúčene. Vydela som sklamanie a bolesť na jeho tvári a rýchlo som vyhŕkla

,,Nebojte sa svoj sľub splním, nenechala by som vás v tom samích, veď kto by sa celú cestu sťažoval." Usmila som sa. ,, Len by som tu chcela ešte dnes byť,mohli by sme tu prespať."

,,Saminka ak nechceš nemusíš s nimi ísť, neublížia ti. A ak sa o to pokúsia, neprežijú."Povedal Viktor s pohľadom upretím priamo na mňa.

,,Neboj Viktor, viem. No oni ma zachránili a neviem čo by sa stalo ak by nie." Striasla som sa. ,,Dlhujem im to."

,,No teraz nemáme čas na hádky, som hladná ako vlk." Povedala som a žmurkla som na Viktora.

,,Utekajte! Inak nás všetkých zožerie za živa." Zo srandy zakričal Viktor a rýchlo sa rozbehol. Samozrejme všetci ho nasledovali.

Zostala som tam stáť s Chrisom a Lucasom. Spýtali sa ma ako sa to stalo a ja som im podrobne vysvetlila všetko odkedy ma uniesli vlci.
Nakoniec iba prikývli a mlčky sa za mnou pobrali.

Vošli sme do tábora a všetci sa na nás neveriacky pozerali. Ignorovala som ich pohľaday a išla som rovno do jedálne. Vnútri ma samozrejme čakala Margaret. 

,,Bože Saminka tak som sa o teba bála keď si skrýkla že ta uniesli a rozbehla si sa preč, nechápala som čo to robíš. A keď som ucítila nepriateľov strašne som sa zľakla.Už to nikdy nesmieš spraviť." Plačlivo hovorila Margaret.
,,Neboj, sľubujem že už to nikdy neurobím. No teraz je čas dať si niečo dobré pod zub." Povedala som veselo a vyrazila som do jedálne a keďže chlapcom sa moc nechcelo musela som ich chytiť za ruku a na silu ich ťahať smerom k jedlu.  No potom čo sa pustili do hovädzieho steaku mali úplne iný názor. Ja som si dala ovsenú kašu s malinami.  Vždy radšej uprednostním sladké. No kto by nie. Dali sme si ešte trochu čaju a išli sa prejsť do lesa.

Na začiatku výletu začal Lukas zdržovať, obzeral si všemožné kvety, korienky a rastlinky. A tak sme mu povedali že ideme radšej bez neho.
On si nás i tak vôbec nevšímal.

Ešte chvíľku sme išli a potom sme natrafili na obrovské jazero.
,,Tak a sme tu. Je tu nádherne no vo vode je ešte krajšie." Povedala som s lišiackym úsmevom. Začala som si dávať dole svoje bodkované šaty a iba v spodnom prádle som skočila do vody. Chris sa ani nepohol.
,,Notak Chris bude sranda. Uvidíš. " Prosila som ho psími očami.
Prikývol a pomaly sa začal vyzliekať.
Jeho vyšportovaná postava bola hodná boha, začervenala som sa. Nemôžem ho tu obkukávať je to neslušné.
,, Asi ako počúvať za strom." Šeplo mi svedomie.
Po vyzlečení sa rozbehol a skočil do vody, samozrejme ladnejšie a krajšie ako ja. Ihneď som k nemu doplávala a ošpliechala som ho vodou. On sa mi pomstim a snažil sa ma topiť, takto sme šaškovaly až do večera. Po vylezení z vody sme si ľahli ku brehu jazera a pozorovali sme západ slnka.
Ticho prerušil až Chrisov hlas.
,,Vieš pre mňa a brata veľa znamená keď nám pomôžeš. Ani si nevieš predstaviť aký som už teraz šťastný. Ak sa nám to podarí budem tvojim životným dlžníkom." Povedal úplne úprimne, až sa mi v bruchu objavil príjemný šteglivý pocit. Naklonil sa ku mne bližšie, jemne mi nadvihol tvár a ľahko sa mi perami optrel o moje pery.
Zatvorila som oči a nechala som sa unášať týmto úžasným pocitom.
Naše pery splinuli v bozk.