I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

4. DIEL

Určite som nemienila takto spať a Liam sa mi v poslednej dobe hnusil viac a viac. Potrebovala som vymyslieť niečo, čo by ho prinútilo vzdať sa ma. Hlavou mi prebehlo všeličo, až som nakoniec vymyslela niečo, čo ho donúti pustiť ma.

Začnem predstierať, že sa cítim zle až nakoniec odpadnem. Určite niečo spraví a bolo by najlepšie keby som sa ocitla v nemocnici. Tam im všetko poviem a tohto jeho týrania bude koniec.

Môj plán som začala uskutočňovať ihneď. Najprv som začala plakať a čakala som, pokiaľ si ma Liam všimne. Začal sa po mne obzerať a začala som sa sťažovať na bolesti hlavy. Povedala som, že mi je strašne zle a točí sa mi hlava. Neveril, preto som musela vymyslieť niečo lepšie. Poprosila som ho, aby ma odviazal. Pretože so zaviazanými rukami i nohami sa cítim ešte oveľa horšie. Prosila som tak veľmi, že mi nakoniec vyhovel. Chvíľku som len tak ležala, ale potom som vstala a začala sa obliekať.

"Kam ideš?"

"Musím sa ísť napiť vody. Strašne sa mi točí hlava."

"Počkaj, donesiem ti ju."

Liam zišiel dole, no ja som sa vybrala za ním. Podišla som bližšie ku nemu a tvárila sa, že som odpadla. Neviem, čo ma to napadlo, ale väčšiu hlúposť som v živote nevymyslela. Pravdepodobne to zabralo a Liam sa ma snažil prebrať. Stále som to však hrala a čakala, čo bude robiť. Najskôr ma položil na gauč, no stále som ho akože nevnímala. Dúfala som, že zavolá sanitku alebo ma odvezie do nemocnice.

No on nič. Nakoniec som to nevydržala a otvorila som oči. Sťažovala som sa, že mi je stále zle a už to dlho v takomto stave nevydržím. Dlho som naliehala, ale nakoniec sa to vyplatilo. Liam ma odviezol do nemocnice. Nastal problém číslo dva.

Ako mám oklamať doktora, že mi je zle, keď sa cítim dobre?! Niečo som musela ihneď vymyslieť. Prišli sme do ambulancie a ja som doktorovi povedala o svojich problémoch.

Nakoniec ma zarazilo zistenie, že si Liam s tým doktorom tyká. Takže sa dobre poznajú a usúdila som to len z jediného pohľadu. Totiž díval sa na mňa strašne nadržane. Nakoniec sa ma rozhodol vyšetriť. Bolo to klasické vyšetrenie až do okamihu, keď mi povedal, aby som sa vyzliekla.

"Čože? A k čomu je to potrebné?"

"Musím zistiť, či nie si tehotná."

"Tehotná?" vykríkli sme naraz s Liamom.

"Nemôže byť tehotná, užíva antikoncepciu," povedal Liam.

"Vieš, musíme sa uistiť. Môže sa stať všetko."

Začala som sa vyzliekať, ale napadlo ma, že tento doktor nie je gynekológ. Povedala som to a na moje šťastie ma prišiel vyšetriť iný doktor. Nebolo mi to príjemné. Síce som už na takomto vyšetrení bola, ale teraz sa na mňa díval aj Liam. Nejako som to prežila a čakala na verdikt doktora.

Ten nám oznámil, že tehotná určite nie som. Odľahlo nie len mne, ale aj Liamovi. Stále však neprišli na to, prečo mi je zle. Všimla som si, že ten doktor, ktorý ma vyšetril predtým, zavolal Liama k sebe do ambulancie. Vyšiel odtiaľ s nahnevaným výzorom.

Pochopila som, čo sa stalo. Prišiel na to, že som klamala. Na mysli som mala veci, ktoré som mohla teraz spraviť. Buď pôjdem s ním domov alebo tu začnem kričať a poviem o všetkom, čo mi robí. Zostala som v pomykove a nevedela sa rozhodnúť. Liam ma vytiahol na chodbu a išli sme von. Predstavila som si všetko zlé, čo mi zasa spraví. Nechcela som to a tak som zastala. Všimol si to a pozrela sa na mňa. Vedel, čo chcem spraviť.

"Rozmysli si dobre, čo spravíš. Každá chyba ťa bude stáť veľa. Nikdy sa ma nezbavíš."

Jeho slová boli zastrašujúce, ale už som vedela, čo spravím. Keď sa to všetci dozvedia, nebude mi mať ako ublížiť.

Chcela som vysloviť prvé slová, no zrazu som nečakane odpadla. Stihlo mi to dôjsť. Ten doktor mi dával vodu a to až potom, čo sa Liam dozvedel pravdu. Určite v nej boli nejaké prášky a teraz som zaspala. Najradšej by som sa nezobudila, pretože som vedela, že ma nič dobré nečaká.

Zobudila som sa v starej známej posteli. Tento krát som nebola zviazaná, ale všimla som si, že mám na prsiach škrabance a strašne ma bolelo celé telo. Nemohla som sa ani postaviť a krvácala som. Prišla som na to, čo mi spravil. Znovu ma znásilnil, no tento krát tak kruto, že bolesť ktorú mi spôsobil, budem cítiť navždy.

Onedlho vošiel do spálne a pozrel sa na mňa vyčítavým pohľadom a začal hovoriť. "Ako ti mám vysvetliť, že musíš poslúchať? Ako? Chcem, aby si to konečne pochopila!" začal kričať. "Neviem, čo ti mám spraviť, aby si na to prišla. Asi ťa musím zabiť. Musím ti totálne zničiť život."

Nič som nepovedala. Dostala som pár faciek a nakoniec prišlo to najhoršie. Neviem, prečo ho to stále baví. Roztiahol mi nohy a silno ho do mňa zasunul. Silno to bolelo. Bola to asi zatiaľ najsilnejšia bolesť. Dosť mi ublížil pokiaľ som spala, ale pokračoval s tým aj teraz.

"Ja snáď musím z teba vytriasť dušu. Niečo predsa musí na teba zabrať. Raz sa aj tak zmeníš, ináč tu budeš pokiaľ nezomrieš!"

Snažila som sa nepovedať ani slovo, no prirážal strašne silno a nakoniec som začala prosiť. Obviňovala som sa, že som to nevydržala, no bolesť bola silnejšia ako ja. Prosila som ho a dúfala, že s tým prestane.

"Už ti nepomôže prosenie. Všetko si zbabrala a teraz ti neverím. Nikdy si znovu nezískaš moju dôveru. Budem ti ubližovať až pokým neprídeš sama na to, čo máš spraviť."

Znovu mi dal pár faciek a potom prestal. Zostala som úplne na dne. Tá bolesť, ktorú mi spôsobil bola neopísateľná. Priviazal ma a išiel preč. Počula som, ako niekde odišiel autom.

Ja som tam však zostala a onedlho začalo svitať. Bolo ráno, no Liam stále neprišiel. Bola som rada, ale stále som premýšľala nad jeho slovami.

"Budem ti ubližovať až pokým neprídeš sama na to, čo máš spraviť."

Bola som tam ešte dlhé hodiny a potom ma niečo napadlo. Vedela som, čo má na mysli. Určite som na to prišla. No to by som nebola ja, keby som nevymyslela aj niečo iné.

"Ak sa zahrám na poslušnú, tak nezískam len slobodu, ale ho môžem aj totálne zničiť!"

pozn.autorky:Je tu pre vás ďalší diel.Čo si o ňom myslíte? Vopred ďakujem za hviezdičky a komentáre.

Dominique.