I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

19. DIEL

Nechápala som tomu, ako som mohla niečo také prezradiť. Bolo mi z toho zle. Zatočila sa mi hlava a viac si nepamätám. Pravdepodobne som odpadla a odvtedy už nemám potuchy, čo bolo so mnou ďalej.

Zobudila som sa a zistila som, že som u Liama doma. Bola som v spálni a nado mnou niekto stál. Bol to doktor a na druhom konci izby stál Liam. Díval sa do okna a preto som nedokázala zistiť, ako sa tvári. Ticho, ktoré bolo v izbe prelomil až doktor.

"Ako sa cítiš?"
"Je mi strašne zle a cítim sa taká slabá."

"Neboj sa. To je v poriadku. V prvých mesiacoch tehotenstva sa to stáva. Ale nabudúce sa nemôžeš tak trápiť. Pretože by si o to dieťa mohla prísť."

"Viem. Len je to všetko tak komplikované," povedala som a rozplakala sa.

"Rozumiem ti, ale teraz nezabúdaj, že nemôžeš myslieť len na seba. To dieťatko chce tiež žiť a nepomôže mu keď sa budeš trápiť."

"Nepochopíte to. Na to všetko, čo sa okolo mňa deje sa nedá len tak zabudnúť. Ja už nevládzem ísť ďalej."

"Viem, že je to pre teba ťažké. Máš málo rokov na to, aby si sa stala matkou."

"Čo mi chcete tým povedať?"

"Vieš, mala by si popremýšľať nad tým, že si to dieťa..."

"Chcete mi povedať, že si ho mám nechať vziať?!"

"Nehnevaj sa, ale je to jedna z možností."

"Viete čo? Je mi jedno aké máte možnosti! Ja si to dieťa nedám nikdy vziať. Som jeho matkou a navždy aj budem!"

Stále som sa necítila dobre, ale to, čo mi povedal ma nahnevalo. Preto som vybuchla a zasa sa neovládla. Nechcela som ani pomyslieť, že by som si to dieťa dala vziať. Nikdy by som to nespravila. Preto mi tu nikto nebude o tom ani hovoriť. Myslela som, že to nejako vydržím a všetko mu vykričím, ale znovu mi prišlo zle. Preto som sa neudržala na nohách a padla na posteľ. Myslela som, že zasa omdliem, ale našťastie sa tak nestalo. Teraz som už, ale nezvládla povedať nič. Iba som videla, ako mi ten doktor pichol nejakú injekciu.

Po chvíli sa mi polepšilo a nebolo mi zle. Preto som sa pokúsila vstať, ale doktor ma zastavil.

"Len radšej stále lež. Nechcem, aby ti znovu prišlo zle. Musíš si oddýchnuť, ináč sa ti to vráti."

"Dobre, ale..."

"Žiadne ale. Poslúchni ma. Nechám ti tu lieky, ktoré by si užila, ak by ti bolo zle. Zajtra sa prídem na teba pozrieť."

Doktor odišiel z izby, ale zobral so sebou aj Liama. Počula som ako mu niečo hovorí. Nechcela som vstať z postele, preto som ich ani nešla počúvať. Viem, že sa rozprávali o mne, ale teraz mi to bolo jedno. Trápila som sa nad niečím iným. Uvedomila som si, že Liam tu stále len tak stál. Nič nepovedal a všetko mu bolo jedno. Aj to keď mi prišlo zle. Vôbec sa o mňa nezaujímal.

Nedokázala som potlačiť smútok a znovu som plakala. Všetko mi bolo tak ľúto a pritom som ani nevedela, čo som spravila zle. Jednoducho som nemala už vôbec na nič chuť. Nechcela som ani žiť. Život nemal pre mňa zmysel. Keby môžem tak sa zabijem. Stále som, ale premýšľala nad tým dieťaťom. Ak zomriem ja, tak aj ono. Na jednej strane chcem umrieť a na druhej tak veľmi žiť. Ale aj tak sa jedného bojím.

Čo keď Liam to dieťa nechce? Zatiaľ sa tak tváril. Nič ho nezaujíma a preto si myslím, že aj tak bude chcieť, aby som išla na potrat. Nikdy by som to aj tak neurobila. Navždy by som si to vyčítala. Moje dieťa by umrelo a ja by som mala žiť? To nikdy! Radšej sa zabijem a potom zomrieme spolu.

Pomaly som vstala a rozmýšľala ako to spraviť. Neviem prečo som to odrazu tak veľmi chcela, ale bola som rozhodnutá. Zabijem sa. Môj pohľad padol na lieky, ktoré mi dal ten doktor. Rozhodla som sa, že ich všetky zjem. Nakoniec som tak spravila a pomaly sa prechádzala po izbe.

Liam sa stále s niekým rozprával. Všetko mi bolo teraz jedno. Čakala som na smrť. Tá onedlho aj prišla. Začala som sa cítiť slabá a znovu sa mi točila hlava. Teraz som vedela, že neodpadnem, ale zomriem.

Stále mi bolo horšie a horšie. Cítila som, že je so mnou koniec. V hlave sa mi vynárali všetky roky môjho života. Všetko zlé, ale aj dobré. Šťastné aj nešťastné chvíle, jednoducho všetko, čo som zažila. Rozmýšľala som kto mi bude najviac chýbať. Určite to budú moji rodičia, ale možno aj niekto iný. Viem, že mi ubližoval, ale niečo stále k nemu cítim. Určite je to láska, pritom sama neviem ako ho môžem po tom všetkom milovať. Možno keby sme spolu dlhšie, všetko by bolo iné. Vlastne nie. Liam sa nikdy nezmení. Určite ani po mojej smrti. Nebude mu to ľúto ani sekundu. Bude rád, že sa zbavil mňa aj dieťaťa. Ale to je teraz jedno.

Cítila som, že nemôžem dýchať. Moje srdce bilo stále silnejšie a ja som povedala posledné zbohom tomuto svetu. Potom som sa pomaly ponorila do tmy.

pozn.autorky: Ahojte. Práve ste si prečítali nový diel, ktorý neskončil práve najlepšie. Nabudúce sa dozviete, čo bude s Emmou ďalej. Dúfam, že nezabudnete na hviezdičky a tiež komentáre.

Dominique

Moja pozn.:  Prepáčte, že som dlho nič nepridala, ale bola som až príliš zamestnaná do čítania 50 Shades Of Liam Payne :D  Takže ........... no nemusíte sa báť, že sa jej niečo stane, aj keď stane, ale nebude to až tak vážne :D HAPPY HALLOWEEN