I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

42. DIEL - KONIEC

"Emma, vezmeš si ma?""Prosím? Ako? Ale, veď"... dochádzali mi slová.Zostala som ako omráčená. Nepovedala som nič, pritom som sto percente vedela odpoveď na túto otázku. Nevedela som či plakať alebo sa radovať. Snáď milión krát som si presne tento okamih predstavovala. Moje sny, túžby aj nádeje sa vyplnili. Liam ma požiadal o ruku."Áno...""Prosím? Naozaj? Ani nevieš ako si ma potešila, ani som v túto odpoveď nedúfal. Si naozaj tá najlepšia a najkrajšia žena na svete. Emma, milujem ťa. Veľmi ťa milujem."

"Aj ja teba."

O chvíľu sa už moja ruka pýšila nádherným diamantovým prsteňom. Potom sme si ešte mnohokrát vyznali lásku. No a ja som sa cítila ako v nebi. Nikdy by som nepovedala, že práve mne sa niečo takéto stane. Liam môj život obrátil naruby, ale ako vidno znovu ho dáva do poriadku. Už od začiatku nás niečo spájalo. No odteraz budú tie spojenia ešte silnejšie. Budeme tu jeden pre druhého a tak to navždy zostane. Neviem prečo, ale vôbec sa mi nedalo zaspať. Zo všetkého som bola tak nadšená, že som nedokázala ani zažmúriť oko. Vyzeralo to tak, že Liam spokojne zaspal, no nakoniec som sa mýlila."Nad čím premýšľaš?" opýtal sa."Myslela som, že spíš."

"Nie, nespím. Dobre vieš, že vždy tu budem pre teba. Keď sa ti nebude dať zaspať, ja budem na tom tak isto."

"Ďakujem.""Za čo? To ja by som mal poďakovať tebe. Zmenila si mi život a to len k dobrému. Bohužiaľ ja som ťa moc šťastnou nespravil. No sľubujem, že to napravím. Som si istý, že pri mne budeš najšťastnejšou ženou aká existuje."

"Dúfam. Vlastne nie. Ja tomu verím, som presvedčená že to tak bude."

"To by si teda mala byť. Lebo ak nie... Spočítam vám to, pani Emma Payne."

"Prosím? Ako si ma to nazval? Ešte sme nemali svadbu, nemáš na to právo," zasmiala som sa."Máš pravdu. Musíme sa rýchlo vziať. Najlepšie by bolo hneď zajtra."

"Zajtra? Nie, to je skoro. Nepočkáme s tým trochu?""Na čo chceš čakať? Nebodaj ma nemiluješ? A ozaj, dúfam, že mi budeš verná."

"Ja? Tá otázka by mala byť pre teba. Nemyslíš?"

"Veľmi ťa milujem a preto nemám žiaden dôvod na to, aby som ti bol neverný. Môžeš mi veriť."

"To som rada. No naozaj nechcem, aby tá svadba bola tak spontánna. Nemôžeme ju usporiadať neskôr?"

"Môžeme. No dúfam, že to bude čo najskôr, pani Payne."

"Budúca. Ešte si to s tou svadbou môžem rozmyslieť."

"No tak, Emma. Keď si si to nerozmyslela doteraz, tak si to dúfam nerozmyslíš nikdy."

"Lenže od tvojho požiadania ma o ruku ubehli len dve hodiny. To je krátka doba. Rozmyslieť si to môžem stále."

"Emma."

"Fajn, žartujem. Nikdy si to nerozmyslím. Tým si môžeš byť istý," pobozkali sme sa.Onedlho som zaspala. Zobudila som sa až ráno. S Liamom sme sa naraňajkovali a potom nás čakalo len to jediné. Oznámiť našim rodinám, že sme sa zasnúbili. Rozhodli sme sa ich navštíviť osobne. Najprv sme išli k mojím rodičom. Nechcela som to naťahovať, preto som im hneď povedala dôvod našej návštevy. Mama sa rozplakala, no a otec od sĺz tiež nemal ďaleko. Našťastie to pre dýchali a zobrali s ľahkosťou. Samozrejme, že im to nebolo jedno, no čo si môžu priať viac ako šťastie svojej dcéry. Keď sme sa rozlúčili, išli sme k rodičom Liama. Tých som naposledy videla v nemocnici a to vlastne bolo prvý krát. Pravdepodobne nemajú na mňa dobré spomienky, pretože som vtedy bola naozaj na dne a vôbec ma nezaujímali. No na tie nešťastné chvíle chcem zabudnúť. Snažili sme sa im to oznámiť s čo najväčšou ohľaduplnosťou a našťastie sa to podarilo. Tiež to bolo pre nich ťažké, no pochopili to. No a ja musím uznať, že sú to milý a sympatický ľudia. Vlastne celá Liamová rodina je úplne normálna a preto vôbec neviem, po kom mohol zdediť tú svoju arogantnosť, ktorú našťastie stratil. Samozrejme na to ,čo bolo v minulosti, nechcem už myslieť. Ako ubiehali dni, tak sme si aj my začali uvedomovať čo nás všetko čaká. Jednoznačne to bola náročná príprava na svadbu. Už sme si stanovili termín, takže všetky opletačky sa mohli začať. Našťastie mi stále pomáhala mama s Chloe. Snažili sa za mňa vybaviť čo najviac vecí pri ktorých som nemusela byť osobne. Ja som si zatiaľ mohla užívať voľné chvíle so synom. Svadobné šaty som si samozrejme musela vybrať, preto som spolu s Chloe zašla k jednému módnemu návrhárovi a ten mi predstavil mnohé nádherné modely. Neustále ma niekto obskakoval, no ako vidno, budem si musieť na to zvyknúť. Budem predsa budúca manželka Liama Payna a všetci chcú urobiť dobrý dojem. Ja len pevne verím, že sa zo mňa nestane nejaká sprostá zlatokopka, Lenže pri tom, čo som s Liamom zažila a pri našej veľkej láske sa to určite nestane. Nakoniec som si jedny šaty predsa vybrala. Páčili sa mi zo všetkých najviac. Síce Chloe so mnou úplne nesúhlasila, rozhodla som sa sama za seba.O 2 mesiaceJe to neuveriteľné, no je to tak. Dnes sa vydávam. Môj deň D je konečne tu. Už o necelú hodinu si s Liamom sľúbime to, že tu budeme navždy jeden pre druhého. Momentálne sa už nachádzam v kostole, no Liam tu nie je. Musel ešte niečo zariadiť a ja mám obavy. Ako keby mi niečo našepkávalo, že sa stane niečo nečakané. Dúfam, že je to len zlá predtucha. Už sa neviem dočkať toho, keď Liamovi pred oltárom poviem to vytúžené áno. Všetci mi dookola vravia, aby som sa upokojila. Najviac ma obťažuje to, že mi stále mama ponúka niečo na upokojenie. Samozrejme že nechcem žiadne prášky, pretože potom by som si svadbu neužila tak, ako by som chcela. Stále sa len pozerám do okna a dúfam, že raz tam konečne uvidím Liamové auto. No zatiaľ sa tak nestalo. Prichádzajú len dvojice šťastných párov, ktorý už svadbu majú za sebou. Vopred som si ani nestihla uvedomiť koľko hostí sme pozvali. Zrazu niekto otvoril dvere. Nanešťastie to bola len Chloe. Kiežby to bol Liam."Emma, upokoj sa. Liam za chvíľu príde. Len sa niekde zdržal."