I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

11. DIEL

Rodičia na mňa začali tlačiť a ja som preto musela spraviť správne rozhodnutie. Buď im poviem pravdu alebo im znovu zaklamem. Nevedela som, čo spraviť a ani ako to spraviť. Ak mám povedať pravdu, aký bude naďalej môj život? Ak mám klamať, neoľutujem to raz? Tieto otázky mi stále kolovali hlavou. Jednoducho som nedokázala prísť na správne rozhodnutie a preto som so slzami v očiach utekala do svojej izby. Zamkla som sa a premýšľala nad životom.

Už dlhú dobu som chcela zabudnúť na to, čo som zažila, ale vždy mi to musel niekto pripomenúť. Ja asi snáď nikdy nebudem tým istým dievčaťom, čo predtým. Počula som, ako niekto klope na dvere. Bolo to mama a snažila sa dostať dnu. Dvere boli zamknuté a preto vravela, aby som jej otvorila. Vedela som, že jej budem na tú fotku musieť niečo povedať. Otvorila som preto dvere a čakala, čo mi povie.

"Emma, prosím, deje sa niečo? Ak sa ti niečo stalo alebo nebodaj ti niekto ublížil, prosím, povedz mi to."

"Nie, mama. Nič sa mi nestalo a už vôbec mi nikto neublížil."

"Prečo potom predo mnou utekáš a zatváraš sa v izbe? Vidím, že ťa niečo trápi. Neklam prosím, ale radšej povedz pravdu."

"Keď ja nemôžem..."

"No tak. Opakujem ti to ešte raz. Nemusíš sa ničoho báť, som predsa tvoja mama. Pri mne ti nikto neublíži." Keby len tak vedela, aké je to komplikované. Rada by som povedala pravdu, ale bojím sa. Neviem, čo spraví mama a ak sa to dozvie Liam, bude zle.

Videla som, ako sa mama chce dozvedieť pravdu a aká je smutná z toho, že ma niečo trápi. Vždy som o tom niekomu chcela povedať a koniec koncov mama je jediný človek, ktorému môžem naplno dôverovať. Preto som opatrne, ale isto išla s pravdou von.

"Dobre mami, ako chceš. Poviem ti pravdu, ale musíš mi niečo sľúbiť."

"Samozrejme, čokoľvek na svete."

"Nikomu to za žiadnych okolností nepovieš. Nikdy v živote. Sľubuješ?"

"Sľubujem."

Bola som si istá, že to mama nikomu nevyzradí a preto som jej povedala pravdu. Samozrejme, že som pár podrobností vynechala. Nepovedala som jej, kto Liam v skutočnosti je a ani o ďalších veciach. Bolo to pre mňa ťažké, ale keď som jej to dopovedala, uľavilo sa mi. Čakala som, čo na to povie.

"Bože môj, Emma. Prečo si mi o niečom tak hroznom nepovedala skôr? Okamžite to musíme ísť oznámiť na políciu."

"Políciu? Mami prestaň. Sľúbila si, že to nikomu nepovieš!"

"Dobre, ale veď je to niečo hrozné. Nikto ťa nemôže len tak znásilniť a potom ťa využívať. Musíme to oznámiť, ten muž za to zaplatí."

"Viem, ale povedala si, že to nikomu nepovieš. Preto sľub teraz pekne dodržíš a budeš ticho. Jednoducho som ti to nemala povedať."

"Ale samozrejme, že mala. Mala si to povedať ešte skôr. Nedovolím, aby ti niekto takto ublížil."

"Už je to za mnou. Nechcem sa viac o tom baviť, tak s tým prosím prestaň."

"Neprestanem! Ideme to okamžite nahlásiť. Nikto ti ubližovať predsa nebude."

"Ja nikam nejdem."

"Nerozumiem. Tebe je jedno, čo ti spravil? Dcérka, ak sa bojíš, že ti nejako ublíži, báť sa nemusíš. Určite sa ťa nedotkne!"

"Tak za prvé. Nikam nejdem a za druhé. Mama, ty asi nevieš kto to je. Nejaká polícia ho nezastaví."

"Zastaví. Spravodlivosť musí existovať a on bude za to potrestaný. To mi ver."

"Vrav si, čo chceš. Ja nikam nejdem. Dúfam, že svoj sľub neporušíš."

"Či chceš alebo nie, pôjdeš so mnou."

"Nepôjdem. Nemôžeš ma donútiť."

"Ale môžem, nie si dospelá. Buď pôjdeš teraz so mnou alebo za tebou polícia príde."

Nechcela som ísť, ale rodičia ma tam nasilu odviezli. Cítila som sa hrozne a mala som veľký strach. Nemôžem predsa nikomu o tom povedať! Prišli sme na policajnú stanicu a začal sa výsluch. Nechcela som nič povedať a preto som dostala hodinovú prednášku o tom, ako zle dopadli mnohé ženy, ktoré nikomu nič nepovedali. Tak rada by som im vykričala, že mne sa takéto nič nemôže stať, pretože o mňa Liam už záujem nemá. Neodradilo ma to a ani po prednáške som nič nepovedala. Potom policajt odo mňa odišiel a začal niečo hovoriť rodičom. Kúsok rozhovoru som si vypočula.

"Viete, ste si istý, že vaša dcéra hovorí pravdu?"

"Ako to myslíte? Nebodaj mi chcete povedať, že klame!"

"To nie, ale možno to jej znásilnenie prebehlo celkom inak."

"Ako inak?"

"Možno ju neznásilnil, ale možno to aj chcela. Teraz ju ten muž nechal a preto sa mu chce pomstiť. To sa stáva veľmi často."

"Nie. Tak to určite nie je. Emma by takto klamať nedokázala. Veď nám o tom skôr ani nechcela povedať."

"Dobre, aby sme si boli istý, musí Emma podstúpiť lekárske vyšetrenie, ktoré pravdu vyvráti alebo potvrdí. Inak sa nepohneme ďalej. Dúfam, že mi rozumiete."

"Rozumieme."

"Tak teda zajtra ráno príďte k tejto doktorke," povedal a podal nejakú vizitku rodičom.

Ich rozhovor sa skončil a išli sme domov. Rodičia ma o všetko informovali, pritom nevedeli, že to už viem. Išla som spať a rozmýšľala nad zajtrajškom. Celé sa mi to vymklo spod kontroly a teraz sa všetci o tom dozvedia. Veľmi sa bojím toho, čo spraví Liam.

Zaspala som a zobudila sa až ráno. Najedla som sa a s mamou sme sa vybrali k doktorovi. Mama ma počkala pred ambulanciou a ja som vošla dnu. S úsmevom na tvári ma privítala staršia doktorka, ktorá mi povedala, aby som sa posadila. Čakala som, že sa budem musieť vyzliecť, pretože ma pôjde vyšetriť, ale ona to odo mňa nežiadala. Nechápala som tomu, ale nič som nepovedala. Zrazu niekto vyšiel z dverí, ktoré sa nachádzali vo vedľajšej miestnosti ambulancie. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Bol to Paul.

"Tak ja vás tu nechám osamote," povedala doktorka a odišla.

"Ahoj, Emma," povedal Paul.

"Ahoj, čo tu robíš?"

"Skôr, čo tu robíš ty. Ako si sa opovážila povedať o tom, čo si zažila s Liamom? Vyrobila si si samé problémy."

"Je mi to ľúto. Povedala som to mame a dúfala som, že o tom nikomu nepovie. No, mýlila som sa."

"Vieš aké problémy si si zbytočne narobila?"

"Nevrav mi, že sa o tom dozvedel Liam."

"Samozrejme, dozvedel sa o tom. Veď som ti vravel, že jemu neujde nič. Políciu má dávno podplatenú a všetko mu oznámila."

"Bože, ja som taká hlúpa! Čo som to spravila? A čo keby to Liamovi všetko vysvetlím?"

"Jemu nebudeš vysvetľovať nič. On mi prikázal niečo iné. Je mi to veľmi ľúto."

"Čo ti je ľúto?"

"Ak si spomínaš, niečo ti vravel keď si k nemu prišla a aj keď si odchádzala."

"Prepáč, ale nespomínam si."

"Tak by si si mala. Emma, povedal ti, že ak to niekomu povieš, nezaplatíš za to len ty, ale aj tí ostatný. Nemôžem dovoliť, aby to niekomu vyzradili ďalej."

"A čo chceš spraviť?" spýtala som sa tichým hlasom.

"Och, Emma. Je mi to naozaj ľúto, ináč to nepôjde, teda, ináč to nešlo."

"Čo si spravil?"

Pozn. autorky: Ahojte, Mám tu pre vás ďalší diel. Už teraz sa môžete tešiť na ten budúci, pretože bude ozaj dramatický.

Dominique

Moja poznámka:  Tá/ten ktorá/ý napíše komentár, tej/tomu venujem ďalší diel :) btw: HAPPY BIRTHDAY LIAM JAMES PAYNE!!!!!<3