I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

10. DIEL

Vôbec som netušila, prečo ju tam Liam dal. Na spodku kufra som totiž našla jednu fotku. Samozrejme, nebola len taká obyčajná. Na fotke sme boli my dvaja. Vznikla ešte vtedy, keď som Liama milovala celým svojím srdcom. Dalo sa z nej vycítiť všetko to šťastie, ktoré som prežívala. Teraz my však zostal len smútok a mnohé spomienky. Šťastie sa jednoducho vytratilo a svet v ktorom žijem ja, nemá pre mňa žiaden význam. Sama neviem, či by som sa do tých šťastných čias chcela vrátiť alebo nie. Pravdepodobne by bolo najlepšie, keby som Liama nikdy nespoznala.

Tak veľmi som naňho chcela zabudnúť, no nikdy sa mi to nepodarilo. Dokonca sa mi len vrátili všetky spomienky. Veľmi som chcela niekomu o všetkom povedať, ale to tiež nešlo. Nepoznala som nikoho dôveryhodného. Moja najlepšia kamarátka sa stratila a ostatné by to hneď niekomu povedali. Keby o tom môžem povedať aspoň mame, ale tá by z toho bolo isto v šoku. Pri najlepšom by Liama udala a ja by som z toho mala problémy. Nechcem mu ublížiť, teda sama neviem, čo chcem. Tak veľmi by som sa mu chcela pomstiť. Na jednej strane chcem zasa naňho zabudnúť. Teraz by som chcela znovu niekoho milovať tak, ako som milovala Liama. Problémom je, že nemám nikoho. Znovu som sama a neviem koľko to takto vydržím. Už som nemala síl na ďalšie smútenie, preto som si išla ľahnúť.

Ráno som počula až mamin hlas. Snažila sa ma zobudiť, pretože som zaspala. Do školy som sa ponáhľala ako stíhačka, ale aj tak sa mi nepodarilo prísť na prvú hodinu včas. Našťastie som mala veľmi dobrú učiteľku a tá to pochopila. S Ellie sme sa dohodli, že poobede pôjdeme na nákupy. Mne to veľmi vyhovovalo, pretože som sa mohla aspoň trochu odreagovať.

Hneď zo školy som sa ponáhľala domov a neskôr znovu utekala za Ellie. Nakupovali sme poriadne dlho, až ma boleli nohy. S Ellie bola veľká zábava a to som práve teraz potrebovala. Stále mi tu aj tak chýbala Chloe, preto som sa necítila najlepšie keď Ellie začala o nej rozprávať.

"Škoda, že tu nie je Chloe. Nevieš o nej niečo?"

"Nie a ty?"

"Tiež nie, ale skôr ako si sa objavila, som myslela, že ste spolu."

"Kiežby to tak bolo. No nevidela som ju už hrozne dlho. Dúfam, že sa raz vráti."

"V to dúfam aj ja."

Keď sme ukončili naše nakupovanie, rozhodli sme sa ísť domov. Ellie odišla skôr a preto som sama zostala v nákupnom centre. Už som sa chystala odísť, ale niekto ma oslovil.

"Emma, si to ty?"

"Jasné, že som to ja," povedala som Paulovi.

"Rád ťa vidím. Ako sa máš?"

"No, dobre a ty?" povedala som so smutným výrazom.

"Tiež dobre, ale vidím, že nie si najšťastnejšia. Budem hádať. Liam?"

"Liam. Odkedy nie som s ním, cítim sa strašne."

"Niečo by som ti mal povedať. Máš chvíľku čas?"

"Samozrejme." Bola som zvedavá, čo mi chce povedať. Išli sme preto spolu do jednej kaviarne.

"Vieš, neviem koľko to takto vydržím. Môj život nemá zmysel. Ja som sa fakt doňho zamilovala."

"Nerád ti to hovorím, ale mala by si ho prestať milovať."

"Viem. Teraz je určite s nejakou inou babou, ktorú si k sebe nasťahoval."

"U seba nemá nikoho. Ale, radšej ti to nebudem hovoriť."

"No tak čo? Povedz mi to. Chcem to vedieť aj keby je to niečo strašné."

"Emma, on..."

"No tak vrav."

"Znásilnil Chloe."

"Čo spravil? To snáď nemyslíš vážne!"

"Myslím, pretože som ju k nemu viezol. Je mi to ľúto."

"Ja ho zabijem! Toto naozaj nemal. Ešte to oľutuje!"

"Prosím, nesprav niečo čo by si oľutovala ty. Radšej sa ukľudni. Nechceš aby ublížil znovu aj tebe. A ozaj, niečo sa mi zdá byť na ňom čudné."

"A čo?"

"Ako keby si všetku zlosť vylieval na Chloe. Ubližuje jej a pritom mu nič zlé nespravila. Vieš, neviem prečo to robí, no pravdepodobne si mu ublížila ty."

"Ja som mu ale nič nespravila. Rozišli sme sa v dobrom. Nepovedala som ani slovo."

"Viem, budem musieť ísť." Paul sa zrazu začal ponáhľať. Rýchlo zaplatil, no stihol mi niečo pošepkať. Veľmi ma to zaskočilo.

"Vieš, vždy nie je všetko tak ako vyzerá. On ťa síce poslal domov, ale možno to spravil s ťažkým srdcom. Lepšie povedané, čo ak musel!"

Nechápala som tým slovám. Celú cestu domov mi to vŕtalo v hlave. Bol už večer preto som potichu otvorila dvere. Vnútri ma však čakalo nemilé prekvapenie. Čakali na mňa rodičia a to s dosť nahnevaným výrazom. Preto som sa potichu opýtala: "Stalo sa niečo?"

"Stalo, Emma. Čo je toto?" povedala mama a pritom držala spoločnú fotku s Liamom v ruke.

"Povedz nám konečne pravdu. Kde si bola po celý čas? A kto je tento muž?"

Teraz som mala totálne pokazenú náladu. Nevedela som, čo povedať. Bála som sa povedať pravdu, ale tiež som nechcela klamať.

pozn.autorky: Ahojte. Mám tu pre vás ďalší diel. Vopred ďakujem za komentáre a hviezdičky. (votes)

Dominique