I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

15. DIEL

Je naozaj veľmi ťažké tajiť takú vec. Najradšej by som mu to povedala. Dobre však viem, že nemôžem. Raz sa to aj tak musí dozvedieť, no teraz nie je správny čas.

Nenápadne som sa snažila ukončiť našu konverzáciu. Nakoniec sa mi to podarilo a vďaka Liamovemu telefonátu. Už zasa mu niekto volal. Tých rozhovorov som mala po krk. Liam sa po chvíli nenápadne vytratil do druhej izby a ja som sa začala trochu obávať. Pravdepodobne išlo o nejakú vec, o ktorej nemám nič vedieť. Bála som sa, lebo ma napadlo, či sa niečo nestalo rodičom. Dúfala som, že nie, ale aj tak som išla nenápadne počúvať. Tento rozhovor bol naozaj čudný. Podľa všetkého o rodičov nešlo, ale o nejaké dievča. Liam im prikázal, aby jej pichli akúsi injekciu. Nechápala som, o čo ide. Počula som, ako otvára dvere a preto som sa postavila k oknu a akože sa dívala von. Nebolo to najlepšie riešenie, ale nič iné ma nenapadlo.

"Čo tu robíš?"

"Nič, len som na teba čakala. Dlho si telefonoval a začal si mi chýbať."

"Och. Takže chýbať. A prečo ti odrazu tak chýbam? Ešte včera by si ma najradšej zabila."

"Viem, ale niečo som si uvedomila. Myslím, že život s tebou nebude až taký zlý. Len sa ti musím prispôsobiť." Zasa som začala s tou hroznou témou! Nenávidím sama seba, pretože momentálne neviem, čo vlastne hovorím. Všetky tie slová idú zo mňa samé od seba. Asi som sa zbláznila, lebo Liam ma teraz naozaj dostal tam, kde ma vždy chcel mať. Dúfam, že sa znovu vrátim k zmyslom.

"Vidíš, vravel som ti to. Pri mne sa nebudeš mať zle. A tvoja práca nie je vôbec náročná."

"Ty to nazývaš prácou? Myslíš, že to, keď som s tebou v posteli je pre mňa práca?"

"A nie je?"

"Nie je. Robím to s radosťou a prácou to nikdy nenazvem. Veď aj mne sa to páči."

"To som rád. Ja len, že sa ti to nedávno nepáčilo. Vtedy som bol na teba naozaj zlý."

"To bola výnimočná situácia. Asi som bola sprostá. Už nikdy sa tak nebudem správať."

"To som rád." Ani to nedopovedal a zazvonil mu telefón. Znovu odišiel preč.

Vedela som, že sa niečo deje. Mala som zlý pocit. Keby sa ma to netýkalo, nechodil by preč. Teraz na moju smolu nešiel do vedľajšej izby, ale niekam dolu. Keby idem za ním, hneď by si to všimol. Nemohla som nič spraviť a jediné na čo som sa zmohla, bola sprcha. Pustila som si poriadne studenú vodu, pretože som sa potrebovala spamätať. Sama som nevedela, čo to so mnou je. Na Liama reagujem, ako keby bol nejaký kráľ. Všetko čo povie aj spravím. Totálne ma ovláda a to musím zmeniť. Vedela som, že ak zasa začnem s mojimi plánmi, nedopadne to dobre. Vždy mi aj tak žiaden plán nevyšiel, akurát som sa tak znovu trápila ja. No nemohla som dopustiť, aby si Liam so mnou robil , čo chce. Takto pri ňom nikdy nebudem šťastná. Začala som rozmýšľať, že či pri niekom tak sebeckom, šťastná niekedy aj môžem byť. Nemôžem! A v tom je ten problém. Robím to, čo nechcem. On si znovu len užije a potom ma odhodí. Ak si ešte niekedy na mňa spomenie, tak ma znovu k sebe prinúti prísť. No a bude sa to opakovať dokola. Ja, ale kvôli nemu nebudem mať nikdy normálny život. Nieže, by sa o mňa Liam nestaral. Stará sa o mňa až príliš dobre, ale to len pod jednou podmienkou. Musím byť vždy jeho! Nikdy sa o mňa nezaujíma z lásky. Chce len to jedno. Sex, sex, sex. Už mám toho dosť.

Pravdepodobne mi sprcha padla vhod, pretože som už znovu začala normálne premýšľať. Aj tak som, ako obvykle, k ničomu schopnému neprišla. Pomaly som chcela vyjsť z kúpeľne, ale v tom Liam rýchlo otvoril dvere a tie ma naozaj silno omráčili. Zatočila sa mi hlava a ako keby nestačilo, pustila sa mi krv z nosa. Liam ma odniesol do spálne a našťastie mi hneď podal vreckovky. Cítila som sa naozaj nepríjemne. Bála som sa, že všetko vôkol seba zašpiním. No a dívať sa, ako dievčaťu (ktoré je Liamovi dobré len do postele) tečie krv z nosa, nebolo pre Liama určite naj vzrušujúce.

"Prepáč, nechcel som ti to spraviť. Je mi to ľúto."

"Prosím, zopakuj to ešte raz."

"Vravím, že som to nechcel. Je mi to ľúto." Nieže, by som Liama prvý krát nepočula, ale mne sa zapáčilo niečo iné. Chcela som to, preto znovu počuť. Uvedomila som si, že Liam sa mi prvý krát v živote ospravedlnil a bolo mu niečo naozaj ľúto. Naozaj mi to pomohlo. Keby sa mi tak raz ospravedlnil za všetko zlé, čo mi spravil. Bola by som najšťastnejším človekom na svete. To sa, ale asi nikdy nestane. Bola to však pekná predstava a mala som čo robiť, aby som to predýchala.

Nakoniec sa mi to podarilo a zistila som, že toto zranenie nebolo vôbec na škodu. Ľahla som si a Liam sa stále o mňa staral. Neverila som tomu čo robí, ale stále ma jemne hladkal a prehraboval sa mi vo vlasoch. Bolo to naozaj romantické. Aspoň pre mňa. Bola som rada, že som sa dnes večer nemusela zaoberať ja Liamom, ale on mnou. Keby sa mi to nestalo, určite by som teraz robila niečo, na čo som nemala náladu.

Pomaly som zaspala v Liamovom náručí, no keby som mohla tak nezaspím. Vedela som, že takéto chvíľky si treba vychutnávať. Zajtra to bude starý "dobrý" Liam.

***

Mala som pravdu. Ráno som sa zobudila a vošla do kuchyne. Bol tam aj Liam.

"Dobré ráno."

"Dobré."

"Dúfam, že si sa dobre vyspala. Dnes ťa čaká ťažký deň."

"Prečo?"

"Uvidíš."

"Ale no tak. Nenapínaj ma. Čo máš so mnou v pláne?"

"Vravím, že uvidíš. Teraz sa pekne naraňajkuj a nezabudni zjesť túto tabletku."

Najedla som sa a chytila moju antikoncepčnú tabletku. Dívala som sa na ňu a trochu sa pousmiala. To si všimol Liam.

"Je ti niečo smiešne?"

"Nie, len som si spomenula na včerajšok. Bolo to hrozné."

"To bolo," povedal Liam a ja som vycítila, že ho to už netrápi. "No tak zješ to?"

"Čo?"

"Predsa tú tabletku."

"Och, jasné."

Vedela som, že som spravila chybu. Liam sa po mne začal čudne obzerať. Ako keby dával pozor, či ju prehltnem. Cítila som sa trápne a to Liamove zazeranie mi prišlo zvláštne. Preto som sa ho na to potichu spýtala: "Prečo sa tak pozeráš?"

"Pozerám? Ako?"

"Chceš vedieť, či tú tabletku zjem. Neskryješ to predo mnou."

"No tak fajn. Vieš, mal som tu mnoho žien. Dosť z nich sa ma snažilo oklamať. Našťastie som na to prišiel."

"Oklamať?"

"Áno. Tvárili sa, že antikoncepciu užívajú a pritom im išlo o to, aby otehotneli. Mysleli si, že tým si ma získajú navždy."

"Myslíš, že ja by som to spravila?" Nikto si nevie predstaviť, ako som sa pri tej otázke cítila zle. Sama som nevedela prečo, alebo možno aj vedela.

pozn.autorky: Ahojte. Ďalší diel je za nami. Dúfam, že sa vám páči. No a nabudúce to bude hroznééééé.

Dominique

Moja pozn. NIE SOM V ŠKOLE, PRETOŽĚ SOM PRE TÚ SRAČKU PRÍLIŠ ÚŽASNÁ :D :D :D